1A nahodil sa tam nejaký muž beliála, nešľachetník, ktorému bolo meno Šeba, syn Bichriho, muž Jeminiho. Ten zatrúbil na trúbu a povedal: Nemáme podielu na Dávidovi ani nemáme dedičstva v synovi Izaiho! Každý ku svojim stánom, Izraelu!2A tak odišli hore všetci mužovia Izraelovi odstúpiac od Dávida a išli za Šebom, synom Bichriho. Ale mužovia Júdovi pridŕžali sa svojho kráľa, od Jordána až po Jeruzalem.3A tak prišiel Dávid do svojho domu, do Jeruzalema. A kráľ vezmúc desať žien, ženín, ktoré bol zanechal, aby dozeraly na dom, dal ich do domu stráže a zaopatroval ich potravou, ale nevošiel k nim. A boly zavrené až do dňa svojej smrti, vdovstvo za života muža.4Potom riekol kráľ Amazovi: Svolaj mi mužov Júdových vo troch dňoch a ty sa tiež dostanov tu.5A Amaza odišiel, aby svolal Júdu, ale sa oneskoril vyše času, ktorý mu uložil.6Vtedy riekol Dávid Abišajovi: Teraz nám horšie urobí Šeba, syn Bichriho, než Absalom. Ty pojmi služobníkov svojho pána a stíhaj ho, aby si nenašiel ohradených miest a nezmizol nám z oka.7A tak vyšli za ním mužovia Joábovi i Keréťania i Peléťania i všetci udatní mužovia a vyšli z Jeruzalema, aby stíhali Šebu, syna Bichriho.8A keď už boli pri tom veľkom kameni, ktorý je v Gibeone, prichádzal Amaza pred nimi. A Joáb mal opásaný svoj plášť svojho rúcha a na ňom opasok meča, pripätý na svojich bedrách v jeho pošve. A keď vyšiel Joáb oproti Amazovi, meč vypadol, a Joáb ho vzal do ruky.9A Joáb povedal Amazovi: Či sa máš dobre, môj brat? A Joáb chytil pravou rukou Amazu za bradu, aby ho bozkal.10Ale Amaza sa nechránil, aby bol pozoroval na meč, ktorý bol v ruke Joábovej. A tak mu ho vrazil do brucha a vykydol jeho vnútornosti na zem, ani mu nedal druhej rany, a zomrel. A Joáb a Abišaj, jeho brat, stíhali potom Šebu, syna Bichriho.11A ktorýsi muž zo služobníkov Joábových stál nad ním a hovoril: Kto má rád Joába, a kto je za Dávida, za Joábom!12A Amaza, pováľaný v krvi ležal prostred hradskej. A keď videl muž, že sa zastavuje všetok ľud, odvliekol Amazu s hradskej na pole a hodil na neho rúcho vidiac, že každý, kto prišiel na neho, zastavil sa.13A keď bol odprataný s cesty, prešiel ta každý za Joábom stíhať Šebu, syna Bichriho.14A prešiel všetky pokolenia Izraelove, po Ábel a po Bét-maachu, i celé Bérim, a shromaždili sa a prišli tiež za ním.15A tedy prijdúc obľahli ho v Ábele Bét-maachy a nasypali proti mestu val, takže stál pri vonkajšej hradbe, a všetok ľud, ktorý bol s Joábom, hubil, aby rozboril a svalil múr.16Tu zavolala nejaká múdra žena z mesta: Počujte, počujte! Povedzte, prosím, Joábovi: Priblíž sa sem, aby som prehovorila s tebou!17A keď sa priblížil k nej, povedala žena: Či si ty Joáb? A odpovedal: Som. A ona mu riekla: Počuj slová svojej služobnice! A povedal: Čujem.18A ona mu povedala nasledovne: Prv hovorievali príslovne, že vraj driev sa istotne opýtajú v Ábele, a tak vykonajú!19Ja som z pokojných a verných Izraelových! A ty hľadáš, ako usmrtiť mesto a mater v Izraelovi! Prečo chceš pohltiť dedičstvo Hospodinovo?20Na to odpovedal Joáb a riekol: To nech je preč, nech je preč odo mňa! Nepohltím ani nezahubím!21Nie tak je vec! Ale nejaký muž s vrchu Efraimovho, menom Šeba, syn Bichriho, pozdvihol svoju ruku na kráľa, na Dávida, vydajte toho samotného, a odídem od mesta! A žena riekla Joábovi: Hľa, jeho hlava ti bude vyhodená cez múr.22Potom prišla žena ku všetkému ľudu vo svojej múdrosti, a zoťali hlavu Šebu, syna Bichriho, a vyhodili k Joábovi. Vtedy zatrúbil na trúbu, a rozišli sa od mesta každý do svojich stánov. A Joáb sa navrátil do Jeruzalema ku kráľovi.23A Joáb bol nad všetkým vojskom Izraelovým, a Benaiáš, syn Jehojadov, nad Keréťanmi a nad Peléťanmi.24Adorám bol nad daňou, a Jozafat, syn Achilúdov, bol kancelárom.25Ševa bol pisárom, a Cádok a Ebiatár boli kňazmi.26Aj Ira Jairský bol kňazom Dávidovým.