1Vtedy spieval Mojžiš i synovia Izraelovi Hospodinovi túto pieseň a riekli takto: Spievať budem Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil: koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.2Mojou silou a mojou piesňou je Hospodin, a stal sa mi spasením. Toto je môj silný Bôh, a budem ho vychvaľovať; je Bohom môjho otca, preto ho budem vyvyšovať.3Hospodin je udatný bojovník; Hospodin je jeho meno.4Vozy faraonove i jeho vojsko vrhol do mora, a jeho vybraní bojovníci povozní sa potopili v Červenom mori.5Priepasti ich prikryly; sostúpili do hlbín ako kameň.6Tvoja pravica, Hospodine, zvelebená je silou. Tvoja pravica, Hospodine, zdrtila nepriateľa.7Vo veľkej svojej velebnosti hodil si na zem tých, ktorí povstávali proti tebe. Vypustil si svoj rozpálený hnev, ktorý ich strávil ako strnište.8Od dychu tvojich nozdier nakopily sa vody, tekuté vody stály jako múr; zdesením stuhnúc, srazily sa jako mlieko priepasti v srdci mora.9Nepriateľ povedal: Budem honiť a dostihnem, rozdelím korisť; nasýti sa ňou moja duša; vytasím svoj meč, zahladí ich moja ruka.10Povanul si svojím vetrom, pokrylo ho more, pohrúžili sa všetci jako olovo v mohutných vodách.11Kto je tebe podobný medzi silnými, ó, Hospodine?! Kto taký veličenstvený v svätosti jako ty?! Strašný vo chválach, činiaci divy!12Vystrel si svoju pravicu; pohltila ich zem.13Vo svojej milosti viedol si ľud, ktorý si vykúpil. Pozvoľne ho vedieš vo svojej sile k príbytku svojej svätosti.14Počujú to národy, budú sa nepokojiť od strachu, bolesť pochytí obyvateľov Filištee.15Vtedy sa budú desiť kniežatá Edomove; silných Moábových pochytí trasenie; rozplynú sa všetci obyvatelia Kanaána.16Pripadne na nich strach a ľak; pre veľkosť tvojho ramena budú mlčať ako kameň, dokiaľ neprejde tvoj ľud, ó, Hospodine, dokiaľ neprejde ľud, ktorý si si dobyl.17Dovedieš ich a zasadíš ich na vrchu svojho dedičstva, na pevnom mieste, ktoré si pripravil nato, aby si tam býval, ó, Hospodine! V svätyni, ó, Pane, ktorú postavia tvoje ruky.18Hospodin bude kraľovať na veky vekov.19Lebo kone faraonove s jeho vozmi a s jeho jazdcami vošly do mora, a Hospodin obrátil na nich vody mora, ale synovia Izraelovi išli po suchu, stredom mora.20A Mária, prorokyňa, sestra Áronova, vzala bubon do svojej ruky, a vyšly za ňou všetky ženy s bubnami a v kolotancoch.21A Mária im odpovedala: Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi zvelebil; koňa i s jeho jazdcom hodil do mora.22Vtedy rušal Mojžiš Izraela od Červeného mora, a vyšli na púšť Šúr a išli tri dni tou púšťou a nenašli vody.23Potom prišli do Mary, ale nemohli piť vodu z Mary, lebo bola horká. Preto bolo nazvané meno toho miesta Mara.24A ľud reptal proti Mojžišovi a vravel: Čo budeme piť?25A Mojžiš kričal k Hospodinovi; a Hospodin mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala sladkou. Tam mu vydal ustanovenie a súd a tam ho zkúsil.26A riekol: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priložíš ucho k jeho prikázaniam a budeš ostríhať všetky jeho ustanovenia, niktorej z nemocí, ktoré som doložil na Egypt, nedoložím na teba, lebo ja Hospodin som len, ktorý ťa uzdravuje.27Potom prišli do Élima. Tam bolo dvanásť pramenných studní vody a sedemdesiat paliem. A tam sa rozložili táborom nad vodami.