1A Jetro, madianské knieža-kňaz, svokor Mojžišov, počul o všetkom, čo učinil Bôh Mojžišovi a Izraelovi, svojmu ľudu, že Hospodin vyviedol Izraela z Egypta.2A Jetro, svokor Mojžišov, vzal Cipporu, ženu Mojžišovu, potom, keď ju bol odoslal3i jej dvoch synov, z ktorých jednému bolo meno Geršom, pretože povedal: Som pohostínom v cudzej zemi;4a meno druhého bolo Eliezer, lebo vraj Bôh môjho otca mi bol na pomoci a vytrhol ma od meča faraonovho.5A vtedy prišiel Jetro, svokor Mojžišov, i jeho synovia i jeho žena k Mojžišovi na púšť, kde ležal táborom pri vrchu Božom.6A odkázal Mojžišovi: Ja, tvoj svokor Jetro, idem k tebe i tvoja žena i obaja jej synovia s ňou.7Vtedy vyšiel Mojžiš vústrety svojmu svokrovi a pokloniac sa bozkal ho, a pýtali sa druh druha, jako sa má, a vošli do stánu.8A Mojžiš rozprával svojmu svokrovi všetko, čo učinil Hospodin faraonovi a Egypťanom pre Izraela, o všetkých ťažkostiach, ktoré prichádzaly na nich na ceste, a jako ich po každé vytrhnul Hospodin.9A Jetro sa radoval všetkému tomu dobrému, ktoré učinil Hospodin Izraelovi a že ho vytrhol z ruky Egypťanov.10A Jetro povedal: Požehnaný Hospodin, ktorý vás vytrhol z ruky Egypťanov a z ruky faraonovej, ktorý vytrhol ten ľud zpod ruky Egypťanov.11Teraz viem, že je Hospodin väčší nad všetkých bohov, lebo za to, že sa pyšne chovali, dopustil to všetko na nich.12A Jetro, svokor Mojžišov, vzal zápal a bitné obeti a obetoval Bohu, a prišiel Áron a všetci starší Izraelovi, aby jedli chlieb so svokrom Mojžišovým pred Bohom.13A stalo sa na druhý deň, že sadnul Mojžiš, aby súdil ľud, a ľud stál nad Mojžišom od rána až do večera.14A keď videl svokor Mojžišov všetko, čo koná ľudu, povedal: Aká je toto vec, ktorú ty konáš ľudu? Prečo ty sedíš sám a všetok ľud stojí nad tebou od rána až do večera?15A Mojžiš povedal svojmu svokrovi: Preto, lebo ľud prichádza ku mne pýtať sa Boha.16Keď majú nejakú spornú vec, prijdú ku mne, a ja rozsúdim medzi človekom a medzi jeho blížnym a oznamujem im ustanovenia Boha a jeho zákony.17A svokor Mojžišov mu povedal: Nie je to dobrá vec, ktorú konáš.18Istotne sa unavíš i ty i tento ľud, ktorý je s tebou, lebo vec je priťažká pre teba; nebudeš ju môcť sám konať.19Poslúchni teraz môj hlas, poradím ti, a Bôh bude s tebou. Ty buď za ľud pred Bohom, a ty budeš donášať nesnadné veci k Bohu.20A budeš im vysvetľovať ustanovenia a zákony a oznámiš im cestu, ktorou majú ísť, a to, čo majú robiť.21Ale ty vyhliadni z celého ľudu chrabrých mužov, ktorí sa boja Boha, mužov pravdy, ktorí nenávidia nespravedlivého zisku, a ustanovíš ich nad nimi za náčelníkov nad tisícami, náčelníkov nad stami, náčelníkov nad päťdesiatimi a náčelníkov nad desiatimi.22A budú súdiť ľud každého času, a bude tak, že každú veľkú vec donesú k tebe, ale každú malú vec rozsúdia oni; takým činom sa ti uľahčí, a oni ponesú s tebou.23Ak urobíš túto vec, a Bôh ti to rozkáže, budeš môcť obstáť, i všetok tento ľud bude prichádzať na svoje miesto v pokoji.24A Mojžiš poslúchol slovo svojho svokra a učinil všetko, čo povedal.25A tedy vybral Mojžiš statných mužov zo všetkého Izraela a dal ich za hlavy nad ľudom, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi, za náčelníkov nad desiatimi,26a súdili ľud každého času. Ťažkú vec doniesli k Mojžišovi, a každú vec malú rozsúdili sami.27Potom prepustil Mojžiš svojho svokra, ktorý išiel svojou cestou do svojej zeme.