1A keď bolo Abramovi deväťdesiatdeväť rokov, ukázal sa mu Hospodin a riekol mu: Ja som El-šaddaj. Choď predo mnou a buď dokonalý!2A dám svoju smluvu, aby bola medzi mnou a medzi tebou, a rozmnožím ťa prenáramne.3Vtedy padol Abram na svoju tvár, a Bôh hovoril s ním a riekol:4Ja som, hľa, moja smluva je s tebou, a budeš otcom mnohých národov.5Ani sa už viacej nebude volať tvoje meno Abram, ale tvoje meno bude Abrahám, lebo som ťa učinil otcom mnohých národov.6Učiním to, aby si sa náramne rozplodil a učiním ťa v národy a kráľovia vyjdú z teba.7A postavím svoju smluvu medzi sebou a medzi tebou a medzi tvojím semenom po tebe, po ich pokoleniach, za večnú smluvu, aby som ti bol Bohom i tvojmu semenu po tebe.8A dám tebe i tvojmu semenu po tebe zem tvojho pohostínstva, celú zem Kanaánovu za večné državie, a budem im Bohom.9A potom riekol Bôh Abrahámovi: A ty budeš zachovávať moju smluvu, ty i tvoje semeno po tebe, po svojich pokoleniach.10Toto je moja smluva, ktorú budete zachovávať, medzi mnou a medzi sebou a medzi tvojím semenom po tebe: Obrezať sa vám má každý mužského pohlavia.11Obrežete telo svojej neobrezanosti, a to bude znamením smluvy medzi mnou a medzi vami.12A keď mu bude osem dní, bude vám obrezaný každý mužského pohlavia po všetkých vašich pokoleniach ako narodený doma, tak i kúpený za striebro od ktoréhokoľvek cudzozemca, ktorý nie je z tvojho semena;13istotne bude obrezaný jako narodený v tvojom dome, tak i kúpený za striebro, a moja smluva na vašom tele bude večnou smluvou.14Ale neobrezaný mužského pohlavia, ktorý by neobrezal tela svojej neobrezanosti, tá duša bude vyťatá zo svojho ľudu, zrušil moju smluvu.15A ešte riekol Bôh Abrahámovi: Čo sa týka Sáraje, tvojej ženy, nebudeš viacej nazývať jej meno: Sáraj, lebo jej meno je Sára.16A požehnám ju a tiež ti dám z nej samej syna, a požehnám ju, a bude rozmnožená v národy; kráľovia národov povstanú z nej.17Vtedy padol Abrahám na svoju tvár a smial sa a povedal vo svojom srdci: Či azda storočnému sa narodí dieťa? A či Sára, ktorá má deväťdesiat rokov, porodí?18A Abrahám povedal Bohu: Ó, keby len Izmael žil pred tebou!19A Bôh riekol: Áno, Sára, tvoja žena, ti porodí syna, a nazveš jeho meno Izák. A postavím svoju smluvu s ním za večnú smluvu, a tak i jeho semeno po ňom.20Aj o Izmaela som Ťa vyslyšal. Hľa, požehnám a rozplodím ho a rozmnožím ho prenáramne. Dvanástoro kniežat splodí, a učiním ho veľkým národom.21Ale svoju smluvu postavím s Izákom, ktorého ti porodí Sára o tomto čase budúceho roku.22A keď dohovoril s ním, vystúpil Bôh od Abraháma hore do neba.23A Abrahám vzal Izmaela, svojho syna, i všetkých, ktorí sa narodili v jeho dome, jako i všetkých tých, ktorých bol nadobudol za svoje striebro, všetkých mužského pohlavia medzi mužmi domu Abrahámovho, a obrezal telo ich neobriezky hneď toho istého dňa, tak ako s ním o tom hovoril Bôh.24A Abrahámovi bolo deväťdesiatdeväť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky.25A Izmaelovi, jeho synovi, bolo trinásť rokov, keď si obrezal telo svojej neobriezky.26Hneď toho istého dňa bol obrezaný Abrahám aj Izmael, jeho syn.27A tak i všetci mužovia jeho domu, jako narodení v dome, tak i nadobudnutý za striebro od cudzozemca, boli obrezaní razom s ním.