1Vtedy padol Jozef na tvár svojho otca a plakal nad ním a bozkával ho.2A Jozef rozkázal svojim sluhom lekárom, aby nabalzamovali jeho otca, a lekári nabalzamovali Izraela.3A tak sa mu vyplnilo štyridsať dní, lebo tak sa vyplňujú dni balzamovaných. A Egypťania ho oplakávali sedemdesiat dní.4A keď sa pominuly dni jeho plaču, hovoril Jozef domu faraonovmu a riekol: Ak som našiel milosť vo vašich očiach, hovorte, prosím, faraonovi a povedzte,5že môj otec ma zaviazal prísahou povediac: Hľa, ja už zomriem. Do môjho hrobu, ktorý som si vykopal v Kananejskej zemi, tam ma pochovaj! Nech tedy teraz, prosím, odídem ta hore a pochovám svojho otca a zase sa navrátim.6A faraon povedal: Iď hore a pochovaj svojho otca tak, ako ťa zaviazal prísahou.7A tak odišiel Jozef hore, aby pochoval svojho otca, a išli s ním aj všetci služobníci faraonovi, starší jeho domu a všetci starší Egyptskej zeme8i celý dom Jozefov i jeho bratia i dom jeho otca, len ich drobné deti a ich drobné stádo a ich hovädzí statok zanechali v zemi Gózena.9A išly s ním aj vozy i jazdcovia, takže to bol tábor veľmi veliký.10A prišli až k humnu Atád, ktoré je za Jordánom, a nariekali tam veľkým nárekom a veľmi žalostným, a učinil svojmu otcovi smútok, ktorý trval sedem dní.11A keď videli obyvatelia zeme, Kananeji, smútok na humne Atáde, riekli: Toto majú Egypťania ťažký smútok. Preto nazvali jeho meno Ábel-micraim, ktorý je za Jordánom.12A jeho synovia mu vykonali tak, ako im prikázal,13totiž jeho synovia ho zaniesli do Kananejskej zeme a pochovali ho v jaskyni na poli Machpela, ktorú kúpil Abrahám i s tým poľom za vlastníctvo na pohrabište od Efrona Hetejského, naproti Mamremu.14Potom sa navrátil Jozef do Egypta, on i jeho bratia i všetci, ktorí boli odišli s ním ta hore pochovať jeho otca, keď už tedy bol pochoval svojho otca.15A keď videli bratia Jozefovi, že ich otec zomrel, povedali: Čo ak bude teraz Jozef útočiť na nás? A dozaista nám odplatí všetko to zlé, ktoré sme mu vykonali.16Preto prikázali povedať Jozefovi: Tvoj otec prikázal pred svojou smrťou a povedal:17Takto poviete Jozefovi: Odpusti, prosím, prestúpenie svojim bratom a ich hriech, lebo ti učinili zlé. A tak teraz odpusti, prosím, prestúpenie služobníkov Boha tvojho otca. Vtedy sa rozplakal Jozef, keď mu tak hovorili.18A prišli aj jeho bratia a padli pred ním a vraveli: Hľa, sme tvojimi služobníkmi.19Ale Jozef im povedal: Nebojte sa, lebo veď či som ja na mieste Boha?20Vy ste zamýšľali proti mne zlé, ale Bôh to zamýšľal obrátiť na dobré, aby učinil tak, ako je to dnes, aby zachoval mnohý ľud pri živote.21A tak teraz nebojte sa. Ja vás budem zaopatrovať potravou i vaše drobné deti. A tešil ich a hovoril k ich srdcu.22A tak býval Jozef v Egypte, on i dom jeho otca. A Jozef žil sto desať rokov.23A Jozef videl Efraimových synov až tretie pokolenie. I synovia Machíra, syna Manassesovho, zrodili sa na kolená Jozefove.24A Jozef riekol svojim bratom: Ja už zomriem, ale Bôh vás istotne navštívi a vyvedie vás z tejto zeme hore do zeme, ktorú prísahou zasľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.25A Jozef zaviazal synov Izraelových prísahou a riekol: Bôh vás istotne navštívi, a vtedy vynesiete moje kosti odtiaľto.26A Jozef zomrel, keď mu bolo sto desať rokov, a nabalzamovali ho, a bol vložený do rakvi v Egypte.