1Zase odpovedal Job a riekol:2Čo si pomohol tomu, kto nemá sily? Jako si zachránil rameno, ktoré nemá vlády?3Čo si poradil tomu, kto nemá múdrosti? A dal si hojne poznať pravú podstatu vecí!4Komu si zvestoval slová? A čí dych to vyšiel z teba?5Duchovia mŕtvych sa svíjajú bolesťou pod vodami aj ich spoluobyvatelia.6Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu.7Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom.8Zaväzuje vody do svojich oblakov, a neroztrhne sa oblak pod nimi.9Drží ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak;10ustanovil medze na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou.11Stĺpy nebies sa trasú a trnú od jeho žehrania.12Svojou silou búri more a svojím umom drtí Rahaba.13Od jeho ducha nebesia báj; jeho ruka prebodne dlhého hada.14Hľa, to sú výbežky jeho ciest. A jaký je to ešte len šepot toho, čo sme počuli o ňom! A hromu jeho hrdinskej sily kto porozumie?!