1Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;2železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.3Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.4Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.5Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.6Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,7chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;8nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.9Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;10rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;11hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo...12Ale kde sa nájde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?13Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.14Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.15Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.16Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.17Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.18Nespomína sa koral a kryštal, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.19Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.20A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?21Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.22Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.23Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.24Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.25Keď robil vetru váhu a meral vody mierou26robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,27vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.28A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.