1Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach.2Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha.3I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba.4A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on.5A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev.6A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem,7a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť.8Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.9Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.10Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem!11Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov.12A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči.13Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek!14Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami.15Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová.16A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej?17Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem.18Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona.19Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť.20Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať.21Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi.22Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!