1A ešte pokračoval Elíhu a riekol:2Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha.3Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť.4Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou.5Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca.6Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych.7Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení.8A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia,9vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu.10A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti.11Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši.12Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti.13Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže.14Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi.15Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho.16A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku.17Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách.18Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného.19Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily?20Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta.21Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať.22Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ?23Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť?24Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia.25Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka.26Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť.27Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho mhly,28ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí.29Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu?30Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora.31Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť.32Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa.33Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!