1Zase odpovedal Job a riekol:2Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?3Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.4Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!5On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;6ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;7ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;8ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;9ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;10ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.11Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.12Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?13Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.14A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!15Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.16Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,17on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.18Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.19Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?20Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.21Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.22Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.23Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.24Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?25A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.26Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.27Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;28obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.29Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!30Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,31i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.32Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.33Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.34Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,35vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.