1A stalo sa, keď počuli všetci amorejskí kráľovia, ktorí boli za Jordánom, k moru, i všetci kananejskí kráľovia, ktorí boli pri mori, že Hospodin vysušil vody Jordána pred synmi Izraelovými, dokiaľ ho neprešli, ich srdce sa rozlialo jako voda, a nebolo v nich viacej ducha odvahy pred synmi Izraelovými.2V tom čase povedal Hospodin Jozuovi: Narob si ostrých nožov a obrež zase synov Izraelových po druhé.3A Jozua si narobil ostrých nožov a obrezal synov Izraelových pri Gibeat-haarálot.4A toto bola príčina, pre ktorú ich obrezal Jozua. Všetok ľud, ktorý vyšiel z Egypta, ktorí boli mužského pohlavia, všetci mužovia, súci do boja, pomreli na púšti, na ceste, keď vyšli z Egypta.5Lebo obrezaní boli všetci, všetok ľud, ktorí vyšli, ale nikoho zo všetkého ľudu, z tých, ktorí sa narodili na púšti, na ceste, keď už boli vyšli z Egypta, neboli obrezali.6Lebo štyridsať rokov chodili synovia Izraelovi po púšti, dokiaľ nevyhynul všetok ten národ, mužovia, súci do boja, ktorí boli vyšli z Egypta, ktorí nepočúvali na hlas Hospodina, ktorým potom prisahal Hospodin, že im neukáže zeme, o ktorej prisahal Hospodin ich otcom, že nám ju dá, zem to, ktorá tečie mliekom a medom.7Ale ich synov postavil namiesto nich. Tých obrezal Jozua, pretože boli neobrezaní, lebo ich neboli obrezali na ceste.8A stalo sa, keď už bol obrezaný celý národ, všetci, že zostali každý na svojom mieste v tábore, dokiaľ sa nevyhojili.9A Hospodin riekol Jozuovi: Dneska som s vás odvalil pohanu Egypta. A nazval meno toho miesta Gilgal, a tak sa volá až do tohoto dňa.10A synovia Izraelovi táborili v Gilgale a slávili Veľkú noc, štrnásteho dňa toho mesiaca, večer, na rovinách Jericha.11A jedli z úrody zeme nasledujúceho dňa po Veľkej noci, nekvasené chleby a pražené zrno, práve toho istého dňa.12A tak prestala manna na druhý deň, keď jedli z úrody zeme, a už viacej nemali synovia Izraelovi manny, ale jedli z úrody Kananejskej zeme toho roku.13A stalo sa, keď bol Jozua pri Jerichu, že pozdvihol svoje oči a videl, že hľa, stojí naproti nemu nejakí muž, a jeho vytasený meč v jeho ruke. A Jozua išiel k nemu a povedal mu: Či si ty za nás a či za našich protivníkov?14A muž odpovedal: Nie, lebo ja som knieža vojska Hospodinovho; teraz som prišiel. Vtedy padol Jozua na svoju tvár na zem a klaňal sa a povedal mu: Čo hovorí môj pán svojmu služobníkovi?15A knieža vojska Hospodinovho riekol Jozuovi: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté. A Jozua urobil tak.