1A synovia Izraelovi sa rušali a rozložili sa táborom v Arbót-moábe, na druhej strane Jordána, naproti Jerichu.2A Balák, syn Cipporov, videl všetko, čo učinil Izrael Amorejovi.3Preto sa veľmi bál Moáb izraelského ľudu, lebo ho bolo mnoho, a preto sa hrozil Moáb synov Izraelových.4A Moáb povedal starším Madiana: Teraz požerie toto shromaždenie všetko, čo je vôkol nás, tak ako čo vôl požerie trávu na poli. A Balák, syn Cipporov, bol toho času kráľom nad Moábom.5Ten poslal poslov k Balámovi, synovi Beorovmu, do mesta Petora, ktoré je pri rieke v zemi synov jeho ľudu, zavolať ho povediac: Hľa, nejaký ľud vyšiel z Egypta a hľa, pokryl povrch zeme a usadil sa naproti mne.6Preto teraz, prosím, poď, prekľaj mi tento ľud, lebo je mocnejší odo mňa. Snáď ho tak zmôžem; uderíme naň, a vyženiem ho zo zeme; lebo viem, že ten, koho ty požehnáš, je požehnaný, a komu zazlorečíš, bude zlorečený.7A tak išli starší Moábovi a starší Madianovi nesúc veštné vo svojej ruke. A keď prišli k Balámovi, hovorili mu slová Balákove.8A on im povedal: Prenocujte tu tejto noci, a dám vám odpoveď podľa toho, čo mi bude hovoriť Hospodin. A tedy zostaly moábske kniežatá u Baláma.9A Bôh prišiel k Balámovi a riekol: Kto sú to títo mužovia tu u teba?10A Balám povedal Bohu: Balák, syn Cipporov, moábsky kráľ, poslal ku mne s odkazom:11Hľa, toď ľud, ktorý ide z Egypta a pokryl povrch zeme! Poď teraz, prekľaj mi ho, snáď budem tak môcť bojovať proti nemu a zaženiem ho.12Ale Bôh riekol Balámovi: Nepojdeš s nimi! Nebudeš zlorečiť tomu ľudu, lebo je požehnaný.13Potom vstal Balám ráno a povedal kniežatám Balákovým: Iďte do svojej zeme, lebo mi nechce dať Hospodin, aby som išiel s vami.14A moábske kniežatá vstaly a prišly k Balákovi a riekly: Nechcel ísť s nami Balám.15Vtedy znova poslal Balák kniežatá, viaceré a slávnejšie ako tamtie.16A keď prišli k Balámovi, povedaly mu: Takto hovorí Balák, syn Cipporov: Nedaj sa, prosím, ničomu zdržať prijsť ku mne!17Lebo istotne ťa budem veľmi ctiť, a všetko, čo mi povieš, učiním. A tedy, prosím, poď, prekľaj mi tento ľud!18Na to odpovedal Balám a riekol služobníkom Balákovým: Ani keby mi dal Balák plný svoj dom striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť rozkaz Hospodina, svojho Boha, aby som učinil proti nemu už či malé a či veľké.19Ale však teraz zostaňte, prosím, aj vy tu tejto noci, aby som zvedel, čo bude ďalej hovoriť so mnou Hospodin.20A Bôh prišiel k Balámovi vnoci a riekol mu: Ak ťa prišli volať tí mužovia, vstaň, iď s nimi. Ale budeš robiť len to, čo ti ja budem hovoriť.21A tak vstal Balám ráno, osedlal svoju oslicu a išiel s kniežatami Moábovými.22Ale hnev Boží sa rozpálil preto, že išiel. A anjel Hospodinov sa postavil do cestu, aby sa mu protivil, a on sa niesol na svojej oslici, a jeho dvaja služobníci s ním.23A keď videla oslica anjela Hospodinovho stáť na ceste, a že má svoj meč vytasený vo svojej ruke, oslica sa uhla z cesty a išla poľom. A Balám bil oslicu, aby ju uhnul na cestu.24Potom zastál anjel Hospodinov na úzkej ceste viníc, kde bol múr z jednej i z druhej strany.25A oslica vidiac anjela Hospodinovho pritisla sa ku stene a pritisla nohu Balámovi ku stene. Preto ju zase bil.26A anjel Hospodinov išiel opät ďalej a zastál na takom úzkom mieste, na ktorom nebolo cesty uhnúť napravo alebo naľavo.27A keď videla oslica anjela Hospodinovho, položila sa pod Balámom na zem. Preto sa rozhneval Balám a bil oslicu palicou.28Vtedy otvoril Hospodin ústa oslice, a riekla Balámovi: Čo som ti urobila, že ma biješ toto už po tretí raz?29A Balám povedal oslici: Lebo si robíš zo mňa blázna. Oj, aby som mal meč vo svojej ruke, je isté, že by som ťa teraz zabil.30Na to riekla oslica Balámovi: Či nie som ja tvoja oslica, na ktorej si jazdieval celý svoj život až do tohoto dňa? A či som azda mala voľakedy obyčaj robiť ti tak? A povedal: Nie.31Tu odkryl Hospodin oči Balámove, a videl anjela Hospodinovho stáť na ceste, ktorý mal svoj meč vytasený vo svojej ruke. A skloniac hlavu klaňal sa mu padnúc na svoju tvár.32A anjel Hospodinov mu riekol: Prečo si bil svoju oslicu toto už po tretí raz? Hľa, ja som vyšiel protiviť sa ti, lebo táto cesta je zhubná predo mnou.33Keď ma videla oslica, vyhla sa mi toto už po tretí raz. A nech sa mi nevyhne, je isté, že by som i ja teba bol teraz zabil a ju by som bol nechal živú.34Vtedy povedal Balám anjelovi Hospodinovmu: Zhrešil som, lebo som nevedel, že ty stojíš naproti mne na ceste, a tak teraz, ak je to zlé v tvojich očiach, vrátim sa domov.35Ale anjel Hospodinov riekol Balámovi: Iď s tými mužmi! Avšak jedine to slovo, ktoré ti budem hovoriť, to budeš hovoriť. A tak išiel Balám s kniežatami Balákovými.36Keď počul Balák, že ide Balám, vyšiel mu naproti do mesta Moábovho, ktoré je na hranici Arnona, ktorý je na konci územia.37A Balák povedal Balámovi: Či som neposlal naozaj k tebe, aby ťa zavolali? Prečo si hneď neprišiel ku mne? Či azda preto, že by som ťa nemohol náležite uctiť?38No, Balám povedal Balákovi: Hľa, prišiel som k tebe. Ale i teraz, či azda budem môcť hovoriť niečo sám od seba? Slovo, ktoré Bôh vloží do mojich úst, to budem hovoriť.39A tak išiel Balám s Balákom, a prišli do Kirjat-chucót.40A Balák obetujúc nabil volov a drobného dobytka a poslal Balámovi a kniežatám, ktoré boly s ním.41A stalo sa druhého dňa ráno, že Balák pojal Baláma a vyviedol ho na výšiny Bála, odkiaľ videl koniec izraelského ľudu.