1Človek, mnoho ráz karhaný, zatvrdzuje svoju šiju; bude rýchle skrúšený, a nebude lieku.2Keď sa množia spravedliví, raduje sa ľud, a keď panuje bezbožník, vzdychá ľud.3Človek, ktorý miluje múdrosť, obveseľuje svojho otca; ale ten, kto sa druží so smilnicami, premrhá majetok.4Kráľ stavia súdom zem, aby stála; ale človek poplatkov ju borí.5Človek, ktorý pochlebuje svojmu blížnemu, rozprestiera jeho krokom sieť.6V prestúpení zlého človeka leží osídlo; ale spravedlivý plesá a raduje sa.7Spravedlivý zná súd chudobných; ale bezbožník nerozumie toľko, aby to poznal.8Posmievační mužovia rozdúchavajú mesto; ale múdri odvracajú hnev.9Múdry človek, ktorý sa súdi s bláznom, už či sa hnevá a či sa smeje, jednako nemá pokoja.10Mužovia krvi nenávidia bezúhonného; ale čo do úprimných, tí hľadajú zachovať jeho dušu.11Blázon vypúšťa všetkého svojho ducha; ale múdry ho zdŕža zpät a krotí.12Panovník, ktorý pozoruje ušima na lživé slovo, máva všetkých svojich sluhov bezbožníkov.13Chudobný a dráč sa stretávajú; no, ten, kto osvecuje oči ich oboch, je Hospodin.14Trón kráľa, ktorý súdi chudobných podľa pravdy, bude stáť pevne na veky.15Prút a káranie dáva múdrosť; ale rozpustilé decko robí svojej matke hanbu.16Keď sa množia bezbožníci, množí sa prestúpenie; ale spravedliví uvidia ich pád.17Kázni svojho syna, a spôsobí ti odpočinutie a dá rozkoše tvojej duši.18Keď nieto videnia, je ľud rozpustilý; ale ten, kto ostríha zákon, je blahoslavený.19Slovami nebýva nakáznený sluha, lebo rozumie, ale neodpovedá.20Keď vidíš človeka, náhlivého v jeho rečiach, vedz, že o bláznovi je viacej nádeje.21Ten, kto od mladosti mazná svojho sluhu, pozná, že naposledy bude synákom.22Hnevivý človek vzbudzuje svár a prchký človek sa dopúšťa mnoho prestúpení.23Pýcha človeka ponižuje ho; ale ten, kto je poníženého ducha, dosiahne slávy.24Ten, kto sa delí so zlodejom, nenávidí svoju dušu; čuje kliatbu, ale neoznámi.25Strach pred ľuďmi kladie osídlo; ale ten, kto sa nadeje na Hospodina, bude povýšený.26Mnohí hľadajú tvár panovníka, a od Hospodina je súd každého človeka.27Ohavnosťou spravedlivým je človek, ktorý pácha neprávosť, a ohavnosťou bezbožnému je ten, kto ide rovnou cestou.