1Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti,2aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.3Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.4Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.5Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.6Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.7Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.8Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,9aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;10aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.11A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso12a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!13A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.14Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.15Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.16Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?17Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.18Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.19Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.20A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?21Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.22Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.23On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.