1Modlitba Dávidova. Počuj, Hospodine, spravedlivosť! Pozoruj, prosím, moje volanie! Nakloň svoje uši k mojej modlitbe, ktorej nehovorím falošnými rtami.2Môj súd nech vyjde zpred tvojej tvári; nech hľadia tvoje oči na úprimnosť.3Zkúsil si moje srdce; navštívil si vnoci; zkúsil si ma ohňom, ako zkúšajú zlato, a nenašiel si viny. Keď som rozmýšľal, neprekročily moje ústa.4Čo do skutkov človeka, riadil som sa slovom tvojich rtov; ja som sa vystríhal ciest ukrutníka.5Drž moje kroky na svojich cestách, aby sa neuchýlily moje nohy.6Ja volám na teba, lebo viem, že ma vyslyšíš, ó, silný Bože! Nakloň mi svoje ucho a počuj moju reč!7Preukáž svoju predivnú milosť, ty, ktorý zachraňuješ tých, ktorí sa utiekajú k tebe, zachraňuješ svojou pravicou od tých, ktorí povstávajú proti nim.8Ostríhaj ma jako zrenicu oka; ukry ma v tôni svojich krýdel9pred bezbožnými, ktorí ma hubia, pred mojimi smrteľnými nepriateľmi, ktorí ma obkľučujú.10Zavreli svoje srdce tukom; svojimi ústy hovoria pyšne.11Teraz obkružujú naše kroky; obrátili na nás svoje oči, aby nás porazili na zem.12Každý z nich je podobný ľvovi, ktorý práhne, aby roztrhal, a ľvíčaťu, ktoré sedí v úkryte čihajúc.13Povstaň, ó, Hospodine, predídi ho; zohni ho; vytrhni moju dušu z moci bezbožníka svojím mečom,14od zlých mužov tvoja ruka, Hospodine, od mužov tohoto sveta, ktorí majú svoj podiel v tomto živote, a ktorých brucho naplňuješ zo svojich zásobární; nasýtia sa aj ich synovia, a svoj zbytok zanechajú svojim nemluvňatám.15Ale ja chcem v spravedlivosti hľadieť na tvoju tvár a nasýtiť sa, keď sa prebudím, tvojím obrazom.