1Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.2Počuj, ó, Bože, môj hlas, keď pokorne volám! Ostríhaj môj život pred strachom nepriateľa.3Skry ma pred tajnou radou zlostníkov, pred vzbúrou tých, ktorí páchajú neprávosť,4ktorí naostrili svoj jazyk ako meč; namierili svoju strelu, horké slovo,5aby z úkrytov strieľali do nevinného; strelia náhle do neho tak, čo sa nenazdá, a neboja sa.6Upevňujú sa v zlej veci; rozprávajú, že vraj ukryť a nadstaviť osídla a hovoria, že veď kto ich vidí?!7Vyhľadávajú nešľachetnosti. Bude nám koniec, keď bude plán vymyslený. A vnútro človeka a srdce je hlboké!8Ale strelí do nich Bôh; prebodne ich strela, tak čo sa nenazdajú a budú porazení.9A spôsobia to, že ich jazyk dopadne na nich na samých tak, že zdesení budú krútiť hlavou všetci, ktorí budú hľadieť na nich.10A budú sa báť všetci ľudia a budú zvestovať skutok Boží a porozumejúc jeho dielu zmúdrejú.11Spravedlivý sa bude radovať v Hospodinovi a utečie sa k nemu, a chváliť sa ním budú všetci, ktorí sú priameho srdca.