¹O God, why hast thou cast us off for ever? why doth thine anger smoke against the sheep of thy pasture?

¹Vyučujúci Azafov. Prečo si nás, ó, Bože, zavrhol na večnosť? Prečo je roznietený tvoj hnev na stádo tvojej pastvy?

²Remember thy congregation, which thou hast purchased of old; the rod of thine inheritance, which thou hast redeemed; this mount Zion, wherein thou hast dwelt.

²Rozpamätaj sa na svoje shromaždenie, ktoré si tam dávno kúpil, na prútok svojho dedičstva, ktorý si vykúpil, na vrch Sion, toď, na ktorom bývaš.

³Lift up thy feet unto the perpetual desolations; even all that the enemy hath done wickedly in the sanctuary.

³Povznes svoje kroky k večným rozvaleninám. Všetko zkazil nepriateľ v svätyni!

⁴Thine enemies roar in the midst of thy congregations; they set up their ensigns for signs.

⁴Tvoji protivníci revali prostred tvojho slávnostného shromaždenia. Urobili svoje odznaky odznakmi.

⁵A man was famous according as he had lifted up axes upon the thick trees.

⁵Zdalo sa to tak, ako keď ľudia do vysoka sa zaháňajúc toporami tnú do húšte stromovia.

⁶But now they break down the carved work thereof at once with axes and hammers.

⁶A teraz dovedna tlčú jej rezby sekerami a obuchmi.

⁷They have cast fire into thy sanctuary, they have defiled by casting down the dwelling place of thy name to the ground.

⁷Podpálili tvoju svätyňu; zrútiac ho na zem poškvrnili príbytok tvojho mena.

⁸They said in their hearts, Let us destroy them together: they have burned up all the synagogues of God in the land.

⁸Hovoria vo svojom srdci: Vyhubme ich všetkých dovedna! Popálili všetky shromaždištia silného Boha v zemi.

⁹We see not our signs: there is no more any prophet: neither is there among us any that knoweth how long.

⁹Nevidíme svojich odznakov; už nieto proroka, ani nieto medzi nami toho, kto by vedel, dokedy to bude trvať.

¹⁰O God, how long shall the adversary reproach? shall the enemy blaspheme thy name for ever?

¹⁰Dokedy, ó, Bože, bude potupovať protivník? Či sa na veky bude rúhať nepriateľ tvojmu menu?

¹¹Why withdrawest thou thy hand, even thy right hand? pluck it out of thy bosom.

¹¹Prečo uťahuješ zpät svoju ruku a svoju pravicu? Vytiahni ju zo svojho lona a učiň koniec!

¹²For God is my King of old, working salvation in the midst of the earth.

¹²Avšak ty, Bože, si mojím Kráľom od dávna, ktorý pôsobíš nové a nové spasenie prostred zeme.

¹³Thou didst divide the sea by thy strength: thou brakest the heads of the dragons in the waters.

¹³Ty si vo svojej sile rozdelil more; skrúšil si hlavy drakom na vodách.

¹⁴Thou brakest the heads of leviathan in pieces, and gavest him to be meat to the people inhabiting the wilderness.

¹⁴Ty si roztrieskal hlavy leviatána; dal si ho za pokrm ľudu na púšti.

¹⁵Thou didst cleave the fountain and the flood: thou driedst up mighty rivers.

¹⁵Ty si roztvoril prameň a potok. Ty si vysušil rieky trvalého toku.

¹⁶The day is thine, the night also is thine: thou hast prepared the light and the sun.

¹⁶Tvoj je deň, tvoja je i noc; ty si pripravil svetlo i slnko.

¹⁷Thou hast set all the borders of the earth: thou hast made summer and winter.

¹⁷Ty si postavil všetky hranice zeme; leto a zimu si ty utvoril.

¹⁸Remember this, that the enemy hath reproached, O LORD, and that the foolish people have blasphemed thy name.

¹⁸Rozpomeň sa na to, že nepriateľ hanobil Hospodina, a bláznivý ľud sa rúhal tvojmu menu.

¹⁹O deliver not the soul of thy turtledove unto the multitude of the wicked: forget not the congregation of thy poor for ever.

¹⁹Nedaj zveri duše svojej hrdličky; nezbudni navždy na život svojich biednych.

²⁰Have respect unto the covenant: for the dark places of the earth are full of the habitations of cruelty.

²⁰Pohliadni na smluvu, lebo i najtmavšie kúty zeme sú plné peleší ukrutnosti.

²¹O let not the oppressed return ashamed: let the poor and needy praise thy name.

²¹Nech neodchádza zpät utlačený zahanbený; biedni a chudobní nech chvália tvoje meno.

²²Arise, O God, plead thine own cause: remember how the foolish man reproacheth thee daily.

²²Povstaň, ó, Bože, a rozrieš svoju pravotu! Rozpomeň sa na svoje pohanenie, ktoré sa ti deje od blázna každý deň.

²³Forget not the voice of thine enemies: the tumult of those that rise up against thee increaseth continually.

²³Nezabudni na hlas svojich protivníkov, na hrmot tých, ktorí povstávajú proti tebe, a ktorý vystupuje neprestajne.