¹Now I Paul myself entreat you by the meekness and gentleness of Christ, I who in your presence am lowly among you, but being absent am of good courage toward you:

¹Ale sám ja Pavel vás prosím krotkou tichosťou a prívetivosťou Krista, ktorý som, ako hovoria, do tvári pokorný medzi vami, ale neprítomný smelý voči vám.

²yea, I beseech you, that I may not when present show courage with the confidence wherewith I count to be bold against some, who count of us as if we walked according to the flesh.

²Ale vás prosím, žeby som sa prítomný nemusel osmeliť v sebadôvere, v ktorej myslím odvážiť sa na niektorých, ktorí myslia o nás, ako čo by sme chodili podľa tela.

³For though we walk in the flesh, we do not war according to the flesh

³Lebo pravda chodíme v tele, ale nevojujeme podľa tela -

⁴(for the weapons of our warfare are not of the flesh, but mighty before God to the casting down of strongholds),

⁴lebo zbrane nášho vojovania nie sú telesné, ale mocné Bohu na borenie pevností -,

⁵casting down imaginations, and every high thing that is exalted against the knowledge of God, and bringing every thought into captivity to the obedience of Christ;

⁵ktorí boríme úmysly a každú vysokosť, ktorá sa povyšuje proti známosti Božej, a zajímame v plen každú myseľ do poslušnosti Krista

⁶and being in readiness to avenge all disobedience, when your obedience shall be made full.

⁶hotoví súc pomstiť každý neposluch, keď sa naplní vaša poslušnosť.

⁷Ye look at the things that are before your face. If any man trusteth in himself that he is Christ's, let him consider this again with himself, that, even as he is Christ's, so also are we.

⁷Či na to, čo je pred očami, hľadíte? Jestli ktosi dôveruje v sebe, že je Kristov, nech zase to myslí u seba, že jako je on Kristov, tak sme aj my Kristovi.

⁸For though I should glory somewhat abundantly concerning our authority (which the Lord gave for building you up, and not for casting you down), I shall not be put to shame:

⁸Lebo keby som sa i niečo viacej pochválil ohľadne našej moci, ktorú nám dal Pán - budovať a nie vás boriť, nebudem zahanbený,

⁹that I may not seem as if I would terrify you by my letters.

⁹aby sa nezdalo, jako keby som vás chcel strašiť listami.

¹⁰For, His letters, they say, are weighty and strong; but his bodily presence is weak, and his speech of no account.

¹⁰Lebo vraj jeho listy sú ťažké a mocné, ale prítomnosť tela slabá a reč mizerná.

¹¹Let such a one reckon this, that, what we are in word by letters when we are absent, such [are we] also in deed when we are present.

¹¹Taký človek nech myslí toto: že jakí sme v slove listami, keď sme neprítomní, takí budeme aj prítomní v skutku.

¹²For we are not bold to number or compare ourselves with certain of them that commend themselves: but they themselves, measuring themselves by themselves, and comparing themselves with themselves, are without understanding.

¹²Lebo sa neopovažujeme pripočítať seba alebo sa prirovnať niektorým z tých, ktorí sami seba odporúčajú. Ale oni sami seba sami sebou merajúc a sami seba sami so sebou porovnávajúc nerozumejú ničomu.

¹³But we will not glory beyond [our] measure, but according to the measure of the province which God apportioned to us as a measure, to reach even unto you.

¹³Ale my sa nebudeme chváliť do bezmierna, ale podľa miery meradla, ktorým nám Bôh nameral mieru, aby sme dospeli až i k vám.

¹⁴For we stretch not ourselves overmuch, as though we reached not unto you: for we came even as far as unto you in the gospel of Christ:

¹⁴Lebo sa nevystierame nad mieru, jako keby sme neboli dospeli po vás, lebo až i po vás sme prví stihli s evanjeliom Kristovým

¹⁵not glorying beyond [our] measure, [that is,] in other men's labors; but having hope that, as your faith groweth, we shall be magnified in you according to our province unto [further] abundance,

¹⁵nechváliac sa do bezmierna cudzími prácami, ale jako takí, ktorí máme nádej, že keď porastie vaša viera, budeme zveličení medzi vami podľa svojho meradla do hojnosti,

¹⁶so as to preach the gospel even unto the parts beyond you, [and] not to glory in another's province in regard of things ready to our hand.

¹⁶aby sme zvestovali evanjelium aj v oblastiach ležiacich za vami, a nie aby sme sa chválili cudzím meradlom hotovým.

¹⁷But he that glorieth, let him glory in the Lord.

¹⁷Ale ten, kto sa chváli, nech sa chváli Pánom.

¹⁸For not he that commendeth himself is approved, but whom the Lord commendeth.

¹⁸Lebo nie ten, kto sám seba odporúča, je dokázaný, ale ten, koho Pán odporúča.