¹But I determined this for myself, that I would not come again to you with sorrow.

¹Ale to som usúdil v sebe: neprijsť k vám zase so zármutkom.

²For if I make you sorry, who then is he that maketh me glad but he that is made sorry by me?

²Lebo ak ja vás zarmútim, ktože je potom, kto mňa rozveselí krome toho, koho som ja zarmútil?!

³And I wrote this very thing, lest, when I came, I should have sorrow from them of whom I ought to rejoice; having confidence in you all, that my joy is [the joy] of you all.

³A toto isté som vám napísal, aby som, keď prijdem, nemal zármutku od tých, ktorým by som sa mal radovať, dôverujúc vo všetkých vás, že moja radosť je radosťou všetkých vás.

⁴For out of much affliction and anguish of heart I wrote unto you with many tears; not that ye should be made sorry, but that ye might know the love that I have more abundantly unto you.

⁴Lebo z mnohého súženia a zovretia srdca som vám písal s mnohými slzami, nie aby ste sa zarmútili, ale aby ste poznali lásku, ktorej mám hojnejšie naproti vám.

⁵But if any hath caused sorrow, he hath caused sorrow, not to me, but in part (that I press not too heavily) to you all.

⁵A jestli niekto zarmútil, nie mňa zarmútil, ale z čiastky, aby som nepretiažil, zarmútil všetkých vás.

⁶Sufficient to such a one is this punishment which was [inflicted] by the many;

⁶Dosť je takému tohoto pokarhania, ktorého sa mu dostalo od mnohých,

⁷so that contrariwise ye should rather forgive him and comfort him, lest by any means such a one should be swallowed up with his overmuch sorrow.

⁷takže už máte, naopak, radšej odpustiť a potešiť, aby zase prílišným zármutkom nebol taký človek pohltený.

⁸Wherefore I beseech you to confirm [your] love toward him.

⁸Preto vás prosím, žeby ste mu preukázali lásku.

⁹For to this end also did I write, that I might know the proof of you, whether ye are obedient in all things.

⁹Lebo na to som aj písal, aby som poznal vašu dokázanosť, či ste poslušní ku všetkému.

¹⁰But to whom ye forgive anything, I [forgive] also: for what I also have forgiven, if I have forgiven anything, for your sakes [have I forgiven it] in the presence of Christ;

¹⁰A komu čo odpúšťate, i ja; lebo i ja, čo som odpustil, ak som čo odpustil, urobil som to pre vás, pred tvárou Krista, aby ste neboli oklamaní od satana,

¹¹that no advantage may be gained over us by Satan: for we are not ignorant of his devices.

¹¹lebo nie sú nám neznáme jeho úmysly.

¹²Now when I came to Troas for the gospel of Christ, and when a door was opened unto me in the Lord,

¹²A keď som prišiel do Troady cieľom evanjelia Kristovho, hoci som mal otvorené dvere v Pánovi, nemal som oddychu vo svojom duchu, keď som nenašiel svojho brata Títa.

¹³I had no relief for my spirit, because I found not Titus my brother: but taking my leave of them, I went forth into Macedonia.

¹³Ale rozlúčiac sa s nimi odišiel som do Macedonie.

¹⁴But thanks be unto God, who always leadeth us in triumph in Christ, and maketh manifest through us the savor of his knowledge in every place.

¹⁴No, vďaka Bohu, ktorý nám dáva vždycky víťazosláviť v Kristu a zjavuje skrze nás vôňu svojej známosti na každom mieste.

¹⁵For we are a sweet savor of Christ unto God, in them that are saved, and in them that perish;

¹⁵Lebo sme Kristovou dobrou vôňou Bohu medzi tými, ktorí dochádzajú spasenia, i medzi tými, ktorí hynú,

¹⁶to the one a savor from death unto death; to the other a savor from life unto life. And who is sufficient for these things?

¹⁶ktorým vôňou smrti na smrť, a ktorým vôňou života na život. Ale na to kto je spôsobný?!

¹⁷For we are not as the many, corrupting the word of God: but as of sincerity, but as of God, in the sight of God, speak we in Christ.

¹⁷Lebo nefalšujeme slova Božieho jako mnohí, ale jako takí, ktorí z mravnej čistoty, jako takí, ktorí z Boha pred Bohom v Kristu hovoríme.