¹I say the truth in Christ, I lie not, my conscience bearing witness with me in the Holy Spirit,

¹Pravdu hovorím v Kristu, neluhám, pri čom mi svedčí aj moje svedomie v Svätom Duchu,

²that I have great sorrow and unceasing pain in my heart.

²že mám veliký zármutok a neprestajnú bolesť vo svojom srdci.

³For I could wish that I myself were anathema from Christ for my brethren's sake, my kinsmen according to the flesh:

³Lebo by som si prial ja sám byť anatema a odlúčený od Krista za svojich bratov, za svojich príbuzných podľa tela,

⁴who are Israelites; whose is the adoption, and the glory, and the covenants, and the giving of the law, and the service [of God], and the promises;

⁴ktorí sú Izraeliti, ktorých je synovstvo i sláva i smluvy i zákonodarstvo i svätoslužba i zasľúbenia,

⁵whose are the fathers, and of whom is Christ as concerning the flesh, who is over all, God blessed for ever. Amen.

⁵ktorých sú otcovia a tí, z ktorých pošiel Kristus podľa tela, ktorý je nado všetkým, Bôh, požehnaný na veky. Ameň.

⁶But [it is] not as though the word of God hath come to nought. For they are not all Israel, that are of Israel:

⁶No, nie že by bolo zmarené slovo Božie. Lebo nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izraelom,

⁷neither, because they are Abraham's seed, are they all children: but, In Isaac shall thy seed be called.

⁷ani preto, že sú semä Abrahámovo, nie sú všetci deťmi, ale: V Izákovi sa ti bude volať semä,

⁸That is, it is not the children of the flesh that are children of God; but the children of the promise are reckoned for a seed.

⁸to jest, nie deti tela sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä.

⁹For this is a word of promise, According to this season will I come, and Sarah shall have a son.

⁹Lebo slovo zasľúbenia je toto: O tomto čase prijdem, a Sára bude mať syna.

¹⁰And not only so; but Rebecca also having conceived by one, [even] by our father Isaac--

¹⁰A nie len to, ale aj Rebeka počala z jedného, z Izáka, nášho otca.

¹¹for [the children] being not yet born, neither having done anything good or bad, that the purpose of God according to election might stand, not of works, but of him that calleth,

¹¹Lebo ešte keď sa neboli narodili ani neboli vykonali ničoho dobrého alebo zlého - aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva -

¹²it was said unto her, The elder shall serve the younger.

¹²ešte vtedy jej bolo povedané, že väčší bude slúžiť menšiemu.

¹³Even as it is written, Jacob I loved, but Esau I hated.

¹³Jako je napísané: Jakoba som miloval a Ezava som nenávidel.

¹⁴What shall we say then? Is there unrighteousness with God? God forbid.

¹⁴Čo tedy povieme? Či nie je nespravedlivosť u Boha? To nech sa nestane!

¹⁵For he saith to Moses, I will have mercy on whom I have mercy, and I will have compassion on whom I have compassion.

¹⁵Lebo hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.

¹⁶So then it is not of him that willeth, nor of him that runneth, but of God that hath mercy.

¹⁶Tak tedy nie je to vecou toho, kto chce, ani toho, kto beží, ale vecou Boha, ktorý sa zmilováva.

¹⁷For the scripture saith unto Pharaoh, For this very purpose did I raise thee up, that I might show in thee my power, and that my name might be published abroad in all the earth.

¹⁷Lebo Písmo hovorí faraonovi: Práve nato som ťa vzbudil, aby som na tebe ukázal svoju moc, a aby sa rozhlasovalo moje meno po celej zemi.

¹⁸So then he hath mercy on whom he will, and whom he will be hardeneth.

¹⁸Tak tedy nad kým sa chce zmilovať, nad tým sa zmilováva, a koho chce zatvrdiť, toho zatvrdzuje.

¹⁹Thou wilt say then unto me, Why doth he still find fault? For who withstandeth his will?

¹⁹Ale povieš mi tedy: A prečože potom karhá? Lebo veď kto kedy sa sprotivil jeho vôli, keď je tomu tak?

²⁰Nay but, O man, who art thou that repliest against God? Shall the thing formed say to him that formed it, Why didst thou make me thus?

²⁰Nuž tedy, ó, človeče, ktože si ty, že odhováraš Bohu?! Či azda povie útvor tomu, kto ho utvoril: Prečo si ma tak učinil?

²¹Or hath not the potter a right over the clay, from the same lump to make one part a vessel unto honor, and another unto dishonor?

²¹Alebo či nemá hrnčiar práva a moci nad hlinou, aby z toho istého blata učinil jednu nádobu na česť a druhú na nečesť?

²²What if God, willing to show his wrath, and to make his power known, endured with much longsuffering vessels of wrath fitted unto destruction:

²²A čo, ak Bôh chcúc ukázať svoj hnev a oznámiť to, čo je jemu možné, znášal vo veľkej zhovievavosti nádoby hnevu, pripravené na záhubu,

²³and that he might make known the riches of his glory upon vessels of mercy, which he afore prepared unto glory,

²³a aby oznámil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred prihotovil na slávu? -

²⁴[even] us, whom he also called, not from the Jews only, but also from the Gentiles?

²⁴Ktorých aj povolal, nás, nie len zo Židov, ale aj z pohanov.

²⁵As he saith also in Hosea, I will call that my people, which was not my people; And her beloved, that was not beloved.

²⁵Ako aj v Hozeášovi hovorí: Nazoviem nie môj ľud svojím ľudom, a nie milovanú milovanou,

²⁶And it shall be, [that] in the place where it was said unto them, Ye are not my people, There shall they be called sons of the living God.

²⁶a bude, že na mieste, kde im bolo povedané: Vy nie ste mojím ľudom, že tam budú nazvaní synmi živého Boha.

²⁷And Isaiah crieth concerning Israel, If the number of the children of Israel be as the sand of the sea, it is the remnant that shall be saved:

²⁷A Izaiáš volá nad Izraelom: Keby bol počet synov Izraelových ako piesok mora, len zostatok bude spasený.

²⁸for the Lord will execute [his] word upon the earth, finishing it and cutting it short.

²⁸Lebo zkazu, a rýchlu, vykoná v spravedlivosti; lebo záhubu, rýchlu, učiní Pán na zemi.

²⁹And, as Isaiah hath said before, Except the Lord of Sabaoth had left us a seed, We had become as Sodom, and had been made like unto Gomorrah.

²⁹A tak ako predpovedal Izaiáš: Keby nám Pán Zástupov nebol zanechal semä, boli by sme jako Sodoma a Gomore by sme boli podobní.

³⁰What shall we say then? That the Gentiles, who followed not after righteousness, attained to righteousness, even the righteousness which is of faith:

³⁰Čo tedy povieme? Že pohania, ktorí sa nehnali za spravedlivosťou, dosiahli spravedlivosť, ale spravedlivosť z viery.

³¹but Israel, following after a law of righteousness, did not arrive at [that] law.

³¹A Izrael ženúc sa za zákonom spravedlivosti k zákonu spravedlivosti nedospel.

³²Wherefore? Because [they sought it] not by faith, but as it were by works. They stumbled at the stone of stumbling;

³²Prečo? Preto, že nie z viery, ale jako zo skutkov zákona ho hľadali. Narazili na kameň úrazu,

³³even as it is written, Behold, I lay in Zion a stone of stumbling and a rock of offence: And he that believeth on him shall not be put to shame.

³³jako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a nikto, kto verí naň, nebude zahanbený.