¹Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom.

²A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som.

³A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.

⁴Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa,

⁵nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé,

⁶neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;

⁷všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.

⁸Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená.

⁹Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme;

¹⁰ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené.

¹¹Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.

¹²Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.

¹³A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.