1Stíhajte lásku a snažte sa horlive o duchovné dary, ale viacej, aby ste prorokovali.
2Lebo ten, kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu, lebo nikto nerozumie, ale duchom hovorí tajomstvá.
3No, ten, kto prorokuje, hovorí ľuďom na vzdelanie, napomenutie a potešenie.
4Ten, kto hovorí jazykom, vzdeláva sám seba; ale ten, kto prorokuje, vzdeláva cirkev.
5A chcel by som, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale radšej, aby ste prorokovali; lebo je väčší ten, kto prorokuje, ako ten, kto hovorí jazykmi, krome ak by aj vykladal, aby sa vzdelávala cirkev.
6No, teraz, bratia, keby som prišiel k vám hovoriac jazykmi, čo by som vám prospel, keby som vám nehovoril buď zjavením buď známosťou buď proroctvom buď učením?
7Veď aj bezdušné veci, vydávajúce zvuk, buď píšťala buď harfa, keby nedaly rozdielneho zvuku, jakože sa bude vedieť, čo sa píska alebo hrá?
8Alebo tiež keby trúba vydala neistý zvuk, kto sa bude chystať do boja?
9Tak aj vy, keď ste jazykom nevydali srozumiteľného slova, jako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Lebo budete hovoriť do povetria.
10Tak mnoho je, keby prišlo na to, rôznych zvukov na svete, a nič nie je bez zvuku;
11keby som tedy neznal moci čiže smyslu hlasu, budem tomu, kto hovorí, barbarom, a ten, kto hovorí, bude u mňa barbarom.
12Tak aj vy, preto že ste horlivcami za duchovné dary, na vzdelanie cirkvi hľadajte, aby ste hojneli.
13Pre tú príčinu ten, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, že by vykladal.
14Lebo keď sa modlím jazykom, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez užitku.
15Čo tedy robiť? Budem sa modliť duchom, ale sa budem modliť aj mysľou; budem spievať chvály duchom, ale budem spievať chvály aj mysľou.
16Pretože keby si dobrorečil duchom, ako potom ten, kto zaujíma miesto prostého človeka, povie na tvoje ďakovanie ameň, keď nevie, čo hovoríš?
17Lebo ty síce dobre ďakuješ, ale druhý sa nevzdeláva.
18Ďakujem svojmu Bohu, že viacej hovorím jazykmi ako vy všetci;
19ale v sbore by som chcel prehovoriť radšej päť slov svojou mysľou, srozumiteľne, aby som aj iných poučil, než desať tisíc slov jazykom.
20Bratia, nebuďte deťmi rozumom, lež zlobou buďte nedospelými, ale rozumom buďte dokonalí.
21V zákone je napísané: Inými jazykmi a inými rtami budem hovoriť tomuto ľudu; ale ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán.
22Takže jazyky sú na znamenie, a nie tým, ktorí veria, ale neveriacim; a proroctvo nie neveriacim, ale tým, ktorí veria.
23Keby sa tedy dovedna sišiel celý sbor, a všetci by hovorili jazykmi, a vošli by ta prostí ľudia, ktorí sa nerozumejú do vecí, alebo neveriaci, či nepovedia, že bláznite?
24Ale keby všetci prorokovali, a vošiel by niekto neveriaci alebo prostý, bude káravo usviedčaný od všetkých, súdený od všetkých,
25a tak budú zjavované tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár a bude sa klaňať Bohu vyznávajúc, že je skutočne Bôh medzi vami.
26Tak čo tedy robiť, bratia? Keď sa schádzate, každý z vás má žalm, má učenie, má zjavenie, má jazyk, má výklad - všetko nech je na vzdelanie.
27Buď že hovorí niekto jazykom, po dvoch alebo najviac traja a jeden po druhom, a jeden nech vykladá.
28A keby nebolo vykladača, nech mlčí v sbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu.
29A proroci nech hovoria dvaja alebo traja, a druhí nech rozsudzujú.
30A keby bolo niečo zjavené druhému, kto sedí, prvý nech mlčí.
31Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci učili a všetci sa potešovali
32(A duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom;
33lebo Bôh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja), ako vo všetkých sboroch svätých.
34Vaše ženy nech mlčia v sboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale podriaďovať sa, jako i zákon hovorí.
35A jestli sa chcú niečo naučiť, nech sa doma pýtajú svojich vlastných mužov, lebo je mrzká vec žene hovoriť v sbore.
36Alebo či od vás vyšlo slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo?
37Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to prikázania Pánove.
38Ale ak niekto nevie, nech nevie.
39A tak, moji bratia, snažte sa horlive, aby ste prorokovali, a hovoriť jazykmi nebráňte,
40a všetko nech sa deje slušne a podľa poriadku.