1Postavím sa na svoju stráž, stanem si na hradbu a budem vyzerať, aby som videl, čo mi bude hovoriť, a čo odpoviem na svoje karhanie.
2A Hospodin mi odpovedal a riekol: Napíš videnie, a to zreteľne na doskách, aby čitateľ prebehol po ňom.
3Lebo ešte bude videnie na určený čas, a spiecha ku koncu a neoklame; keby predlelo, čakaj naň, lebo prijsť istotne prijde; neomešká.
4Hľa, nadutá je, nie je priama jeho duša v ňom, ale spravedlivý bude žiť svojou vierou.
5A pravdaže je víno zradné, tak aj vysokomyseľný človek a ktorý nesedí doma, ktorý v žiadosti rozširuje svoju dušu jako peklo a je ako smrť a nenasýti sa, a čo by hneď sobral k sebe všetky národy a shromaždil by k sebe všetkých ľudí.
6Či azda tí všetci nepozdvihnú na neho podobenstva a posmešnej pesničky, obraznej reči, vzťahujúcej sa na neho, a povedia: Beda tomu, kto si rozmnožuje to, čo nepatrí jemu! Až dokedy? A uvaľuje na seba ťarchu hustého blata.
7Či nepovstanú náhle tí, ktorí ťa budú hrýzť, a neprebudia sa tí, ktorí budú triasť tebou? A budeš im za lup.
8Preto, že si ty olupoval mnohé národy, olúpi ťa všetok zbytok ľudí pre ľudskú krv a pre násilie, robené zemi, mestu a všetkým, ktorí bývajú v ňom.
9Beda tomu, kto v lakomstve hrabe svojmu domu nespravedlivý zisk, aby si na vysokom mieste, postavil svoje hniezdo, aby tak bol vytrhnutý z ruky zlého!
10Poradil si hanbu svojmu domu, učiniť koniec mnohým národom, a to hrešiac proti svojej vlastnej duši!
11Lebo kameň bude kričať zo steny, a hrada zpomedzi dreva mu bude odpovedať.
12Beda tomu, kto buduje mesto krvou a upevňuje ho neprávosťou!
13Či hľa, nie je to od Hospodina Zástupov, že ľudia úmorne pracujú pre oheň, a národy sa ustávajú pre nič?
14Lebo zem bude naplnená známosťou slávy Hospodinovej, ako čo vody pokrývajú more.
15Beda tomu, kto napája svojho blížneho, tebe, ktorý pridávaš svoj jed, áno, opájaš, aby si sa díval na ich nahotu!
16Nasýtiš sa potupy, viac ako si sa nasýtil slávy. Pi tedy aj ty a ukáž svoju neobrezanosť! Kalich pravice Hospodinovej sa obráti na teba a potupný vývratok na tvoju slávu.
17Lebo ukrutnosť, ktorú si spáchal na Libanone, ťa prikryje, a zkaza zveri, ktorá ju desila; pre ľudskú krv a pre ukrutnosť, páchanú na zemi, na meste a na všetkých, ktorí bývajú v ňom.
18Čo prospeje rytina, že ju vyryl jej tvorca, sliatina a lživý učiteľ, že sa nadeje tvorca na svoj útvor robiac nemé modly?
19Beda tomu, kto hovorí drevu: Precítni! nemému kameňu: Prebuď sa! Či azda ten bude učiť? Hľa, obložený je zlatom a striebrom; avšak v jeho vnútri nieto nijakého ducha.
20Ale Hospodin je v chráme svojej svätosti. Mlč pred jeho tvárou, celá zem!