1Bremä, ktoré videl prorok Habakuk!
2Až dokedy budem, Hospodine, pokorne volať o pomoc, a nevyslyšíš? Kričím k tebe pre ukrutnosť, a nezachraňuješ.
3Prečo mi dávaš vidieť neprávosť, a prečo sa dívaš na trápenie? Zkaza a ukrutnosť je predo mnou, a vzniká spor, dvíha sa svár.
4Preto zmeravel zákon, a súd nevychádza nikdy, lebo bezbožný obkľučuje spravedlivého; preto aj vychádza súd prevrátený.
5Pozrite na národy, hľaďte a zhrozte sa bezradní, lebo vykonám dielo vo vašich dňoch, že mu neuveríte, keď sa budete rozprávať.
6Lebo hľa, vzbudím Chaldejov, národ ľúty a rýchly, ktorý chodí na šíriny zeme, aby zaujal dedične príbytky, nie svoje.
7Hrozný je a strašný; od neho vyjde jeho súd a jeho vznešenosť.
8Jeho kone budú rýchlejšie ako pardovia, a budú ľútejší ako vlci večera; jeho jazdcov bude veľké množstvo, a jeho jazdci prijdú zďaleka; poletia ako orol, ktorý sa ponáhľa zožať.
9Každý prijde na ukrutnosť; smer ich tvárí bude napred, a nasbiera zajatých ako piesku.
10Ten sa vysmeje kráľom, a kniežatá mu budú za posmech; on sa vysmeje každej pevnosti, lebo nasype prachu a zaujme ju.
11Vtedy prejde jako vietor, prekročí a previní sa; tá jeho sila bude jeho bohom.
12Či nie si ty od pradávna Hospodine, môj Bože, môj Svätý? Nezomrieme! Hospodine, postavil si ho na súd, a, Skalo, založil si ho trestať.
13Si pričistých očí, než aby si hľadel na zlé, a nemôžeš sa dívať na trápenie. Prečo sa dívaš na vierolomných? mlčíš, keď pohlcuje bezbožný toho, kto je spravedlivejší od neho?
14A učinil si ľudí jako ryby mora, jako plaz, ktorý nemá panovníka.
15Všetko to vyťahuje na udici, tiahne to vo svojej sieti a sberá to do svojho vleku, preto sa raduje a plesá.
16Preto obetuje svojej sieti a kadí svojmu vleku, lebo od nich je mastný jeho podiel a tučný jeho pokrm.
17Či azda pre to bude vyprázdňovať svoju sieť a bude ustavične vraždiť národy a nezľutuje sa?