¹Oj, beda mestu krvi! Celé je samé klamstvo, plné násilia; neustupuje lúpež.

²Práskanie biča a hukot, hrkot kolesa, cválajúci kôň a nadskakujúci voz,

³vzpínanie sa jazdca a blýskanie sa meča, blesk kopie a množstvo pobitých a hromada mŕtvych tiel, nebude konca mŕtvolám, a budú padať cez ich mŕtvoly,

⁴pre množstvo smilstiev smilnice, krásnej a pôvabnej, majstryne čarov, ktorá predávala národy svojimi smilstvami a čeľade svojimi čarmi.

⁵Hľa, prijdem na teba, hovorí Hospodin Zástupov, a odkryjem tvoje podolky dvihnúc ich na tvoju tvár a ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu

⁶a pohádžem na teba tvoje hnusoby a potupím ťa a vystavím ťa za divadlo.

⁷A stane sa, že každý, kto ťa uvidí, bude utekať od teba a povie: Ninive je spustošené! Kto ho bude ľutovať? Kde - odkiaľ pohľadám tých, ktorí by ťa potešili?

⁸Či si ty lepšie ako No-amon, ktoré sedelo na riekach a malo vody kolom dookola, ktorého valom bolo more, od mora jeho múr?

⁹Ethiopia jeho silou a Egypt, a iným nebolo konca. Pútovia a Lýbovia ti boli, ó, No, na pomoc!

¹⁰Ale aj ono bolo prestehované, odišlo do zajatia; aj jeho malé deti boly rozrážané na uhloch všetkých ulíc, a o jeho slávnych hádzali los, a všetci jeho veľkí boli sovrení putami.

¹¹Aj ty sa opiješ; budeš pokryté, aj ty budeš hľadať pevnosť pred nepriateľom.

¹²Všetky tvoje hrady budú jako fíky so skorými fíkami; ak ich zatrasú, padnú do úst toho, kto ide jesť.

¹³Hľa, tvoj ľud ženami v tvojom strede; brány tvojej zeme budú dokorán pootvárané tvojim nepriateľom; oheň strávi tvoje závory.

¹⁴Naber si vody obľahnutia, upevni svoje hradby, vojdi do blata a šliap po hline, oprav tehelňu.

¹⁵Tam ťa strávi oheň, vytne ťa meč, zožerie ťa jako žravá chrobač, nech ťa je množstvo jako chrobače, nech ťa je množstvo jako kobyliek!

¹⁶Rozmnožilo si svojich kupcov nad počet nebeských hviezd; chrobač vtrhne lúpežne aj odletí.

¹⁷Tvoje kniežatá jako kobylky a tvoji velitelia ako roje koníkov, ktorí táboria po ohradách v deň chladu, Ale keď vyjde slnce, odletia, a nezná sa ich miesto, kde sú.

¹⁸Podriemali tvoji pastieri, kráľu Assúra, odpočívajúc ležia tvoji slávni; tvoj ľud je rozptýlený po vrchoch, a nieto nikoho, kto by shromaždil.

¹⁹Niet úľavy pre tvoje skrúšenie; tvoja rana je bolestná. Všetci, ktorí počujú zvesť o tebe, plesknú rukami nad tebou. Lebo veď cez koho neišla tvoja zlosť neprestajne?!