¹A ti, sine čovječji, protuži tužaljkom za knezovima izraelskim.

¹A ty pozdvihni trúchlospev na kniežatá Izraelove

²Reci: Što bijaše tvoja mati? Lavica među lavovima, ležala je među lavićima, hraneći mladunčad svoju.

²a povieš: Čo tvoja mater ľvica? Odpočívajúc líhala medzi ľvami, medzi mladými ľvami vychovávala svoje ľvíčatá.

³I othrani jedno mlado, koje lavom posta. Naučiv se plijen derati, stade ljude proždirati!

³A vychovala jedno zo svojich ľvíčat; bol to mladý lev a naučil sa lúpežiť; žrával ľudí.

⁴Narodi se protiv njega udružiše, lav upade u jamu njihovu, na lancu ga odvedoše u zemlju egipatsku.

⁴A počuly o ňom národy; lapený bol do ich jamy, a doviedli ho za obrúčky do Egyptskej zeme.

⁵A kad mati vidje da uzalud čeka i da joj nada propade, uze drugo mlado i od njega lava učini.

⁵A keď videla ľvica, že darmo čaká, a že zahynula jej nádej, vzala jedno zo svojich ľvíčat, urobila ho mladým ľvom.

⁶Živeć' tako među lavovima, i on lavom posta. Naučiv se plijen derati, stade ljude proždirati,

⁶A chodil si medzi ľvami a stal sa z neho mladý lev; ale sa naučil lúpežiť a žrával ľudí;

⁷utvrde im rušiti, pustošiti gradove. Uzdrhta zemlja i sve na njoj od silne rike njegove.

⁷poznal svoje vdovy a spustošil ich mestá, takže spustla zem i jej náplň od hlasu jeho revu.

⁸Ali se ljudi iz okolnih mjesta protiv njega podigoše i zamke mu postaviše; i lav se uhvati u jamu njihovu.

⁸Preto nastavily na neho národy naokolo z krajín a rozostrely na neho svoju sieť; lapený bol do ich jamy.

⁹Okovana u kavez ga zatvoriše, odvedoše kralju babilonskom, ondje ga u kulu zatočiše, da mu se više ne čuje rika po gorama izraelskim.

⁹Dali ho do klietky na obrúčky a doviedli ho k babylonskému kráľovi, odviedli ho do pevností, aby nebolo viacej počuť jeho hlasu na vrchoch Izraelových.

¹⁰Mati tvoja bješe kao loza pokraj vode zasađena, rodna i granata od obilja vode!

¹⁰Tvoja mater bola jako vinič za tvojho pokoja, zasadený nad vodami; úrodný a haluznatý bol pre mnohé vody.

¹¹Imala je jaku granu za palicu vladalačku: uzdiže se nad krošnju, naočita visinom, mnoštvom grančica.

¹¹A mal silné prúty na berly panovníkov, a jeho postava sa vypäla vysoko medzi oblaky, a bolo ho vidieť pre jeho vysokosť, pre množstvo jeho vetiev.

¹²Al' u gnjevu bješe iščupana i na zemlju bačena. Istočnjak joj rod sasuši: polomi se i uvenu jaka grana njezina i vatra je svu proguta.

¹²Ale bol vytrhnutý v prchlivosti a hodený na zem, a východný vietor usušil jeho ovocie; jeho silné prúty sa vylámaly a uschly; oheň to strávil.

¹³U pustinju bje presađena, u zemlju suhu, bezvodnu.

¹³A teraz je zasadený na púšti, vo vypráhlej zemi žíznivej.

¹⁴Al' liznu oganj iz pruta njezina i spali joj grane i plodove! I nema više na njoj grane jake za palicu vladalačku." To je, evo tužaljka, i ostat će tužaljka.

¹⁴Krome toho vyšiel oheň z prúta jeho konárov; strávil jeho ovocie, a nie je už na ňom silného prúta na berlu panovať. Je to trúchlospev a bude na trúchlospev.