¹Godine sedme, petoga mjeseca, desetoga dana, dođoše k meni neke od starješina izraelskih da se s Jahvom svjetuju. Posjedaše preda me.

¹A stalo sa siedmeho roku, piateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že prišli mužovia zo starších Izraelových pýtať sa Hospodina a posadili sa predo mnou.

²I dođe mi riječ Jahvina: "Sine čovječji! Govori starješinama Izraelovim!

²A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

³Reci im: Ovako govori Jahve Gospod: 'Došli ste me pitati za savjet? Života mi moga, nećete me pitati!' - riječ je Jahve Gospoda.

³Synu človeka, hovor starším Izraelovým a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Či ste sa vy prišli mňa pýtať? Ako že ja žijem, nedám, aby ste sa ma pýtali, ani vám nedám odpovedi, hovorí Pán Hospodin.

⁴Hoćeš li im suditi, hoćeš li suditi, sine čovječji? Pokaži im gadosti otaca njihovih.

⁴Či azda ich budeš súdiť, či budeš súdiť, synu človeka? Oznám im ohavnosti ich otcov!

⁵Reci im: Ovako govori Jahve Gospod: 'Onoga dana kad izabrah Izraela i ruku stavih na potomstvo doma Jakovljeva te im se objavih u zemlji egipatskoj, zakleh im se: Ja sam Jahve, Bog vaš!

⁵A povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: V deň, v ktorý som si vyvolil Izraela a zdvihnul som svoju ruku semenu domu Jakobovho a dal som sa im poznať v Egyptskej zemi a pozdvihnul som im svoju ruku povediac: Ja som Hospodin, váš Bôh,

⁶Toga im se dana rukom podignutom zakleh da ću ih izvesti iz zemlje egipatske u zemlju koju za njih izabrah, u zemlju kojom teče med i mlijeko, od svih zemalja najljepšu.

⁶v ten deň som im pozdvihnul svoju ruku, že ich vyvediem z Egyptskej zeme do zeme, ktorú som vyhľadal pre nich, tečúcu mliekom a medom, ktorá je okrasou všetkých zemí.

⁷I rekoh im: Odbacite od sebe sve gadosti što vam oči privlače i ne kaljajte se kumirima egipatskim jer - ja sam Jahve, Bog vaš!'

⁷A riekol som im: Odvrhnite každý hnusoby svojich očí a nepoškvrňujte sa ukydanými bohmi Egypťanov; ja som Hospodin, váš Bôh!

⁸Ali se oni odvrgoše od mene i ne htjedoše me poslušati: nijedan ne odbaci gadosti koje mu oči zaniješe i ne okani se kumira egipatskih. Tad odlučih izliti gnjev svoj na njih i iskaliti srdžbu na njima u zemlji egipatskoj.

⁸Ale oni sa spurne staväli proti mne a nechceli počúvať na mňa; neodvrhli, niktorý, hnusôb svojich očí ani nezanechali ukydaných bohov Egypťanov. Preto som povedal, že vylejem na nich svoju prchlivosť, že vykonám na nich svoj hnev prostred Egyptskej zeme.

⁹Ali radi imena svojega - da se ne kalja na oči naroda među kojima obitavahu i pred kojima im bijah objavio da ću ih izvesti -

⁹Ale som učinil pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, medzi ktorými boli, pred ktorých očami som sa im dal poznať vyvedúc ich z Egyptskej zeme.

¹⁰izvedoh ih iz zemlje egipatske i odvedoh ih u pustinju;

¹⁰A vyviedol som ich z Egyptskej zeme a doviedol som ich na púšť.

¹¹i dadoh im svoje uredbe i objavih svoje zakone, koje svatko mora vršiti da bi živio;

¹¹Tam som im dal svoje ustanovenia a oznámil som im svoje súdy, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi.

¹²dadoh im i svoje subote, kao znak između sebe i njih, neka znaju da sam ja Jahve koji ih posvećujem.

¹²Dal som im aj svoje soboty, aby boly znamením medzi mnou a medzi nimi, aby vedeli, že ja som Hospodin, ktorý ich posväcujem.

¹³Ali se i u pustinji dom Izraelov odmetnu od mene: nisu hodili po mojim uredbama; odbaciše moje zakone, koje svatko mora vršiti da bi živio; subote moje oskvrnjivahu. I zato odlučih u pustinji gnjev svoj na njih izliti da ih zatrem.

¹³Ale dom Izraelov sa spurne staväli proti mne na púšti; v mojich ustanoveniach nechodili a zavrhli moje súdy, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi, a veľmi znesvätili aj moje soboty. Preto som povedal, že vylejem na nich svoju prchlivosť tam na púšti, aby som ich vyhladil.

¹⁴Ali ni toga ne učinih radi svojeg imena, da se ono ne kalja pred narodima kojima ih naočigled izvedoh.

¹⁴Avšak učinil som pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, pred ktorých očami som ich vyviedol.

¹⁵Ali im se zakleh u pustinji da ih neću uvesti u zemlju koju sam im bio dao, u zemlju kojom teče med i mlijeko, od svih zemalja najljepšu,

¹⁵Ale i ja som im prisahajúc pozdvihnul svoju ruku na púšti, že ich nevovediem do zeme, ktorú som bol dal, tečúcu mliekom a medom, okrasu to všetkých zemí,

¹⁶jer odbaciše moje zakone, i ne hodiše po mojim uredbama, i subote moje oskvrnjivahu, a srce im iđaše za njihovim kumirima.

¹⁶pretože zavrhli moje súdy a v mojich ustanoveniach nechodili a znesvätili aj moje soboty, lebo ich srdce išlo za ich ukydanými bohmi.

¹⁷Oči se moje ipak sažališe da ih ne zatrem. I tako ih u pustinji ne uništih,

¹⁷Ale moje oko sa zľutovalo nad nimi, takže som ich nezkazil a neučinil som im konca na púšti.

¹⁸nego rekoh sinovima njihovim u pustinji: 'Ne hodite po uredbama svojih otaca, ne čuvajte zakona njihovih i ne kaljajte se kumirima njihovim!

¹⁸A povedal som ich synom tam na púšti: Nechoďte v ustanoveniach svojich otcov a ich súdov neostríhajte ani sa nepoškvrňujte ich ukydanými bohmi.

¹⁹Ja sam Jahve, Bog vaš! Po uredbama mojim hodite, čuvajte i vršite moje zakone

¹⁹Ja som Hospodin, váš Bôh; choďte v mojich ustanoveniach a ostríhajte moje súdy a čiňte ich

²⁰i svetkujte moje subote, neka one budu znak između mene i vas, kako bi se znalo da sam ja Jahve, Bog vaš!'

²⁰a sväťte moje soboty, a budú znamením medzi mnou a medzi vami, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Bôh.

²¹Ali se i sinovi odmetnuše od mene: po mojim uredbama nisu hodili i nisu čuvali ni vršili mojih zakona, koje svatko mora vršiti da bi živio, a subote su moje oskvrnjivali. I zato odlučih gnjev svoj izliti i iskaliti srdžbu svoju na njima u pustinji.

²¹Ale aj synovia sa spurne staväli proti mne; v mojich ustanoveniach nechodili ani neostríhali mojich súdov, aby ich boli činili, ktoré, keby ich činil človek, žil by nimi; moje soboty znesvätili. Preto som povedal, že vylejem na nich svoju prchlivosť, že vykonám na nich svoj hnev na púšti.

²²Ali opet ruku svoju sustegoh radi svojeg imena, da se ono ne kalja pred narodima kojima ih naočigled izvedoh.

²²Avšak odvrátil som svoju ruku a učinil som pre svoje meno, aby nebolo zneuctené pred očami národov, pred ktorých očami som ich vyviedol.

²³No zakleh se u pustinji da ću ih raspršiti među narode i rasijati po zemljama,

²³No, i ja som im prisahajúc pozdvihnul svoju ruku tam na púšti, že ich rozptýlim medzi národy a rozoženiem ich po rôznych krajinách,

²⁴jer nisu vršili mojih zakona i jer prezreše moje uredbe i jer subote moje oskvrnjivahu i oči upirahu u kumire svojih otaca.

²⁴pretože nečinili mojich súdov a moje ustanovenia zavrhli a znesvätili moje soboty, a že ich oči boly obrátené za ukydanými bohmi ich otcov.

²⁵I zato im dadoh uredbe koje ne bijahu dobre, zakone koji usmrćuju:

²⁵Preto som im aj ja dal ustanovenia nie dobré a súdy, ktorými nebudú žiť,

²⁶da se oskvrnjuju svojim prinosima, provodeći kroz oganj svoju prvorođenčad. Htjedoh tako da ih zastrašim, neka znaju da sam ja Jahve.

²⁶a poškvrnil som ich v ich daroch tým, že vodili všetko, čo otvára život, cez oheň, aby som ich spustošil, aby poznali, že ja som Hospodin.

²⁷Sine čovječji, reci domu Izraelovu: 'Ovako govori Jahve Gospod! I ovim me oci vaši još uvrijediše: nevjerom mi se iznevjeriše!

²⁷Preto hovor domu Izraelovmu, synu človeka, a povieš im: Takto hovorí Pán Hospodin: Ešte i týmto ma obrážali vaši otcovia, pri svojej vierolomnosti, ktorej sa dopúšťali proti mne:

²⁸Kad ih uvedoh u zemlju koju im se zakleh dati, gdje god bi ugledali povišen brežuljak ili stablo krošnjato, prinosili bi žrtve, donosili izazovne prinose, metali mirise ugodne, nalijevali ljevanice.

²⁸keď som ich voviedol do zeme, vzhľadom na ktorú som zdvihnul svoju ruku prisahajúc, že im ju dám, nech videli ktorýkoľvek vysoký breh alebo ktorýkoľvek košatý strom hustý, obetovali tam svoje bitné obeti a dávali tam svoje popudzujúce obetné dary a kládli tam svoju upokojujúcu vôňu a vylievali tam svoje liate obeti.

²⁹Upitah ih: što li znači ta uzvišica na koju se penjete?' I tako osta ime 'bama', uzvišica, do dana današnjega.

²⁹A riekol som im: Čo je to jaká výšina, na ktorú to vy chodíte? A tak sa volá výšinou až do tohoto dňa.

³⁰Zato reci domu Izraelovu: 'Ovako govori Jahve Gospod: Ne kaljate li se i vi kao oci vaši, ne provodite li i vi blud s gadostima njihovim?

³⁰Preto povedz domu Izraelovmu: Takto hovorí Pán Hospodin: Či sa budete poškvrňovať cestou svojich otcov a budete smilniť odchádzajúc za ich hnusobami?

³¹Kaljate se prinoseći im darove, provodeći kroz oganj svoje sinove u čast svim kumirima svojim sve do dana današnjega. I da me onda za savjet pitaš, dome Izraelov! Života mi moga - riječ je Jahve Gospoda - nećete me za savjet pitati!

³¹I donášaním svojich darov, vodením svojich synov cez oheň poškvrňujete sa pri všetkých svojich ukydaných bohoch až do tohoto dňa, a ja by som mal dať, aby ste sa ma pýtali, dome Izraelov? Ako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, nedám, aby ste sa ma pýtali.

³²I neće se zbiti o čemu sanjate kad govorite: 'Bit ćemo kao drugi narodi, kao narodi ostalih zemalja što služe drveću i kamenju.'

³²A to, čo vystupuje na vášho ducha, to, čo myslíte, istotne nebude, to, čo hovoríte, budeme vraj ako iné národy, ako čeľade iných zemí slúžiac drevu a kameňu.

³³Života mi moga - riječ je Jahve Gospoda - vladat ću vama rukom krepkom i mišicom uzdignutom, u svoj žestini svoje jarosti.

³³Jako že ja žijem, hovorí Pán Hospodin, tak isté je, že silnou rukou, vystretým ramenom a vyliatou prchlivosťou budem kraľovať nad vami.

³⁴Izvest ću vas iz naroda, skupiti vas iz svih zemalja u koje bijaste raspršeni rukom krepkom i mišicom uzdignutom, u svem plamu jarosti moje!

³⁴A vyvediem vás z národov a shromaždím vás zo zemí, po ktorých ste boli rozptýlení, silnou rukou a vystretým ramenom a vyliatou prchlivosťou

³⁵Odvest ću vas u pustinju naroda i ondje vam licem u lice suditi!

³⁵a zavediem vás na púšť národov a tam sa budem s vami súdiť tvárou v tvár;

³⁶Kao što sudih ocima vašim u pustinji zemlje egipatske, i vama ću suditi - riječ je Jahve Gospoda!

³⁶ako som sa súdil s vašimi otcami na púšti Egyptskej zeme, tak sa budem súdiť s vami, hovorí Pán Hospodin.

³⁷Provest ću vas ispod štapa svojega, podvrći vas brojenju:

³⁷A preženiem vás popod palicu a uvediem vás do záväzku smluvy.

³⁸razlučit ću između vas sve koji se pobuniše i odvrgoše od mene: izvest ću ih iz zemlje u kojoj kao došljaci borave, ali - u zemlju Izraelovu nikad ući neće! I znat ćete da sam ja Jahve!'

³⁸A vylúčim z vás tých, ktorí sa mi protivia, a ktorí vierolomne odpadúvajú odo mňa; zo zeme ich pohostínstva ich vyvediem; ale do zeme Izraelovej nevojdú. A zviete, že ja som Hospodin.

³⁹'A vi, dome Izraelov' - ovako govori Jahve Gospod - 'samo idite i dalje služite svaki svom kumiru! Jednom ćete, kunem vas se, poslušati i nećete više kaljati moje sveto ime svojim prinosima i kumirima:

³⁹A vy, dome Izraelov, takto hovorí Pán Hospodin: Teda len iďte a slúžte každý svojim ukydaným bohom! Ale potom ma istotne budete poslúchať a nebudete viacej zneuctievať meno mojej svätosti svojimi darmi a svojimi ukydanými bohmi.

⁴⁰na Svetoj gori mojoj, na visokoj gori Izraelovoj - riječ je Jahve Gospoda - služit će mi sav dom Izraelov, u svojoj zemlji. Ondje će mi oni omiljeti i ondje ću iskati vaše podizanice i prinose vaših prvina sa svim svetinjama.

⁴⁰Lež na vrchu mojej svätosti, na vrchu výšiny Izraelovej, hovorí Pán Hospodin, tam mi budú slúžiť celý dom Izraelov, všetci, koľko ich je, v zemi; tam budem mať v nich záľubu a tam sa budem pýtať po vašich obetiach pozdvihnutia ako i po prvotine vašich darov so všetkými vašimi posviatnosťami.

⁴¹Omiljet ćete mi kao miris ugodan kad vas izvedem iz narodÄa i skupim iz zemalja u kojima bjeste rasijani. I na vama ću očitovati svetost svoju naočigled svih naroda.

⁴¹Jako v upokojujúcej vôni budem mať vo vás záľubu, keď vás vyvediem z národov a shromaždím vás zo zemí, po ktorých ste boli rozptýlení, a budem posvätený vo vás pred očami národov.

⁴²Tada ćete znati da sam ja Jahve, kada vas dovedem u zemlju Izraelovu, u zemlju koju se zakleh dati očevima vašim.

⁴²A zviete, že ja som Hospodin, keď vás vovediem do zeme Izraelovej, do zeme, vzhľadom na ktorú som pozdvihnul svoju ruku prisahajúc, že ju dám vašim otcom.

⁴³Ondje ćete se spomenuti svih svojih putova i nedjela kojima se okaljaste: sami ćete sebi omrznuti zbog nedjela što ih počiniste.

⁴³A tam sa rozpamätáte na svoje cesty a na všetky svoje činy, ktorými sta sa poškvrňovali, a budete sa sami sebe oškliviť pre všetky svoje nešľachetnosti, ktoré ste páchali.

⁴⁴I tada ćete spoznati da sam ja Jahve kad, radi imena svojega, ne postupim s vama po zloći vaših putova ni po vašim pokvarenim djelima, dome Izraelov! Tako govori Jahve Gospod!'"

⁴⁴A zviete, že ja som Hospodin, keď učiním s vami pre svoje meno, nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich porušených činov, dome Izraelov, hovorí Pán Hospodin.

⁴⁵A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

⁴⁶Synu človeka, obráť svoju tvár na juh a kvapkaj slovo proti poludniu a prorokuj proti lesu poľa na juhu.

⁴⁷A povieš lesu na juhu: Počuj slovo Hospodinovo! Takto hovorí Pán Hospodin: Hľa, zanietim v tebe oheň, ktorý strávi v tebe každý zelený strom a každý suchý strom; nezhasne plameň, prudký preveľmi, a budú ním opálené všetky tváre od juhu až na sever.

⁴⁸A uvidia, každé telo, že ja Hospodin som ho zapálil; nezhasne.

⁴⁹A povedal som: Ach, Pane, Hospodine, oni mi hovoria, či vraj on nehovorí iba podobenstvá?