¹I dođe mi riječ Jahvina:

¹A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

²"Sine čovječji, okreni lice k jugu i prospi besjedu prema jugu te prorokuj protiv šume u kraju negepskom.

²Synu človeka, obráť svoju tvár proti Jeruzalemu a kvapkaj slovo proti svätyniam a prorokuj proti zemi Izraelovej

³Reci šumi negepskoj: 'Poslušaj riječ Jahvinu! Ovako govori Jahve Gospod: Evo, zapalit ću usred tebe oganj i on će proždrijeti u tebi svako drvo, zeleno i suho! Razgorjeli se oganj neće utrnuti dok sve ne izgori od sjevera do juga.

³a povieš zemi Izraelovej: Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja som proti tebe a vytiahnem svoj meč z jeho pošvy a vyplienim z teba spravedlivého i bezbožného.

⁴I svi će vidjeti da sam ja, Jahve, zapalio taj oganj i neće se ugasiti.'"

⁴Preto, že vyplienim z teba spravedlivého i bezbožného, preto vyjde môj meč zo svojej pošvy proti každému telu od juhu až na sever.

⁵Rekoh na to: "Jao, Jahve Gospode, tÓa oni će za mene reći: 'Evo opet pričalice s pričama!'"

⁵A zvedia, každé telo, že ja Hospodin som vytiahol svoj meč z jeho pošvy; nenavráti sa viacej.

⁶I dođe mi riječ Jahvina:

⁶A ty, synu človeka, vzdychaj, ako keby si mal dolámané bedrá, a v horkosti, vzdychať budeš pred ich očami.

⁷"Sine čovječji, okreni lice prema Jeruzalemu i prospi besjedu protiv njegova Svetišta i prorokuj protiv zemlje Izraelove.

⁷A stane sa, keď ti povedia: Nad čímže tak vzdycháš? že vtedy povieš: Nad zvesťou, lebo ide, a rozplynie sa každé srdce, klesnú bezvládne všetky ruky, a každý duch zomdleje, a všetky kolená sa rozplynú jako voda. Hľa, prijde a stane sa, hovorí Pán Hospodin.

⁸Reci zemlji Izraelovoj: 'Ovako govori Jahve Gospod: Evo me na te! Trgnut ću mač iz korica, istrijebit ću iz tebe sve - i pravedna i bezbožna!

⁸A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

⁹Da iz tebe istrijebim pravedna i bezbožna, trgnut ću evo mač iz korica na svako tijelo, od sjevera do juga.

⁹Synu človeka, prorokuj a povieš: Takto hovorí Pán: Povedz: Meč, meč je nabrúsený i vyhladený.

¹⁰I svako će tijelo spoznati da sam ja, Jahve, isukao mač svoj iz korica i da ga više neću u njih vratiti!

¹⁰Aby zabíjal, čo je na zabitie, nato je nabrúsený; aby sa lesknul, nato je vyhladený. Alebo či sa budeme radovať? Prút môjho syna pohŕda každým drevom.

¹¹A ti, sine čovječji, kukaj kao da su ti sva rebra polomljena, kukaj gorko, njima na oči!

¹¹A dali ho vyhladiť, aby sa mohol vziať do ruky; je to nabrúsený meč a je vyhladený dať ho do ruky zabijaka.

¹²Ako li te zapitaju: 'Što toliko kukaš?' reci im: 'Zbog vijesti koja stiže, od koje će sva srca zamrijeti i sve ruke klonuti, svaki duh biti utučen i svako koljeno klecati. Evo, dolazi, već je tu!' Tako govori Jahve Gospod."

¹²Krič a kvíľ, synu človeka, lebo ten meč bude proti môjmu ľudu, ten proti všetkým kniežatám Izraelovým; budú vydaní meču i s mojím ľudom, preto sa udieraj na bedrá.

¹³I dođe mi riječ Jahvina:

¹³Lebo zkúška je spravená, a čo, ak nebude ani pohŕdajúceho prúta? hovorí Pán Hospodin?

¹⁴"Sine čovječji, prorokuj! Ovako govori Jahve Gospod. Reci: 'Mač! Mač! Naoštren i osvjetlan!

¹⁴A ty, synu človeka, prorokuj a tleskni rukami, a nech sa zdvojnásobní meč, i ztrojnásobní meč na tých, ktorí majú byť pobití; je to meč na toho veľkého, ktorý má byť zabitý, meč, ktorý prenikne až do ich komôr,

¹⁵Za klanje naoštren, osvjetlan da sijeva.

¹⁵aby sa rozplynulo srdce. A bude mnoho závad padnúť, pri všetkých ich bránach, kde dám rúbať mečom. Ach, učinený je podobný blesku, naostrený je zabiť!

¹⁶Osvjetlan da ga ruka prihvati, mač naoštren, osvjetlan da se stavi u ruke ubojici.

¹⁶Zober sa, iď napravo, pusti sa naľavo, kamkoľvek sa obráti tvoje ostrie.

¹⁷A ti, sine čovječji, plači, nariči! Jer, evo, mač je već na narod moj isukan, mač na izraelske knezove: svi su oni s mojim narodom maču izručeni! Udri se stoga u slabine!'

¹⁷A ja tiež budem tlieskať svojimi rukami a ukojím svoju prchlivosť. Ja Hospodin som hovoril.

¹⁸Dođe kušnja, i odbačenoga žezla više biti neće - riječ je Jahve Gospoda.

¹⁸A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

¹⁹A ti, sine čovječji, prorokuj i rukama plješći. Neka se udvostruči, neka se utrostruči taj mač pokolja, mač pokolja golema što ih odasvud okružuje.

¹⁹A ty, synu človeka, sprav si dve cesty, ktorými by mal prijsť meč babylonského kráľa. Z jednej zeme nech vychádzajú obidve, a stvor ukazujúcu ruku, na rozcestí mesta ju stvor.

²⁰Da zadršću srca, da bude žrtava nebrojenih, na svaka sam vrata postavio mač, pripravljen da k'o munja sijeva, za pokolje naoštren.

²⁰Sprav cestu, ktorou by mal prijsť meč do Rabby synov Ammonových i do Judska na opevnený Jeruzalem.

²¹Natrag! Desno! Naprijed! Lijevo!

²¹Lebo babylonský kráľ zastane na počiatku cesty, na rozcestí oboch ciest, aby veštil, bude triasť strelami, dopytovať sa bude domácich bohov, bude hľadieť do jatier.

²²I ja ću pljeskati rukama, iskaliti gnjev svoj na njima! Ja, Jahve, rekoh!"

²²V jeho pravej ruke bude veštba na Jeruzalem, aby pristavil dobývacích baranov, aby otvoril ústa dať povel vraždiť, aby pozdvihol hlas vyvolať krik boja, aby pristavil dobývacích baranov proti bránam, aby nasypal val, aby vystavil hradby.

²³I dođe mi riječ Jahvina:

²³Ale im to bude jako márna veštba v ich očiach, veď vraj majú prísahy prísah; ale on uvedie na pamäť neprávosť, aby boli lapení.

²⁴"Sine čovječji, zacrtaj dva puta kuda da pođe mač kralja babilonskoga. Neka oba puta izlaze iz iste zemlje! Na raskršću puta ka gradu stavi putokaz.

²⁴Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, že mi na pamäť uvodíte svoju neprávosť tým, že sa odkrývajú vaše prestúpenia, aby sa videly vaše hriechy vo všetkých vašich činoch; preto, že ste mi prišli na pamäť, budete lapení tou rukou.

²⁵Zacrtaj maču put da dođe u Rabat Bene Amon i u Judeju, u utvrđeni Jeruzalem.

²⁵A ty, smrteľne ranený bezbožníku, knieža Izraelov, ktorého deň prijde v čas vrcholnej neprávosti, ktorou už bude koniec,

²⁶Jer kralj babilonski stoji na početku puta, na raspuću dvaju putova, i pita znamenja - miješa strijele, ispituje terafime i motri jetru.

²⁶takto hovorí Pán Hospodin: Preč dať kráľovskú čapicu a složiť korunu! Toto nie je to. Povýšiť nízkeho a ponížiť vysokého!

²⁷Znamenja mu u desnici kažu: na Jeruzalem; da ondje namjesti zidodere, da naredi pokolj, da podigne zidodere protiv vrata, da naspe nasip i sagradi opsadne kule.

²⁷Rozvrátim, rozvrátim, rozvrátim to; ani toho nebude, dokiaľ neprijde ten, ktorému patrí právo a súd, a dám to jemu.

²⁸Ali će se njima učiniti da je znamenje lažno, jer mu se zakleše na vjernost. Ali će ih on tada podsjetiti na njihovo vjerolomstvo u koje se uloviše.

²⁸A ty, synu človeka, prorokuj a povieš: Takto hovorí Pán Hospodin o synoch Ammonových a o ich potupe, ktorou potupujú, a povieš: Meč, vytasený meč zabíjať, vyhladený, aby žral, aby sa lesknul ako blesk,

²⁹Zato, ovako govori Jahve Gospod: 'Jer bez prestanka podsjećate na svoja bezakonja otkrivajući opačine i pokazujući grijehe u svim svojim djelima - da, jer bez prestanka na njih podsjećate, u njih ćete se uloviti.

²⁹kým ti vidia márnosť, kým ti veštia lož, aby ťa dali k hrdlám pobitých bezbožníkov, ktorých deň prijde v čas neprávosti, ktorou už bude koniec.

³⁰A tebi, nečasni i bezbožnički kneže izraelski, tebi dođe dan i čas posljednjega zločina.'

³⁰Či azda schovať meč do jeho pošvy? Nie, ale na mieste, na ktorom si stvorená, dcéro Ammonova; v zemi tvojho pôvodu ťa budem súdiť.

³¹Ovako govori Jahve Gospod: 'Skini mitru s glave i odloži kraljevski vijenac! Jer sve se mijenja: tko bi dolje, bit će uzvišen, a tko bi gore, bit će ponižen.

³¹A vylejem na teba svoj zúrivý hnev, ohňom svojej prchlivosti budem duť na teba a vydám ťa do ruky nesmyselných mužov hovädných, takých, ktorí kujú zkazu.

³²Ruševine, ruševine, ruševine ću postaviti kakvih nije bilo, dok ne dođe onaj koji ima suditi, jer ja ću mu predati sud.'

³²Ohňu budeš za potravu; tvoja krv bude prostred tvojej zeme; neprijdeš na pamäť, lebo ja Hospodin som hovoril.

³³Sine čovječji, prorokuj: Ovako govori Jahve Gospod sinovima Amonovim o njihovoj sramoti. Reci: 'Mač! Mač za pokolj isukan i naoštren da siječe, da kao munja sijeva,

³⁴a tebi dotle isprazno viđaju, laž proriču - da se stavi pod vrat zlikovcima zloglasnim, kojima, eto, dođe dan i čas posljednjega zločina!

³⁵Ali vrati mač u korice! U mjestu gdje si nastao i u zemlji gdje si se rodio ja ću ti suditi.

³⁶Ondje ću na te gnjev svoj izliti i raspiriti protiv tebe plamen srdžbe svoje i predati te u ruke okrutnim ljudima, vještim zatornicima.

³⁷I bit ćeš hrana ognju, a krv će tvoja zemljom protjecati. I nitko te živ više neće spominjati! Jer ja, Jahve, tako rekoh.'"