¹I dođe mi riječ Jahvina:

¹A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

²"Sine čovječji, hoćeš li suditi, hoćeš li suditi gradu krvničkom? Pokaži mu sve gnusobe njegove!

²A ty, synu človeka, či azda budeš súdiť, či budeš súdiť mesto krvi? Nie, ale mu oznám všetky jeho ohavnosti!

³Reci: 'Ovako govori Jahve Gospod: Grade što u sebi krv toliku prolijevaš i što svuda sebi kumire praviš da se okaljaš, kucnu čas tvoj:

³A povieš: Takto hovorí Pán Hospodin: Oj, mesto, ktoré vylieva krv vo svojom strede, aby prišiel jeho čas, a robí ukydaných bohov samo proti sebe, aby sa poškvrňovalo!

⁴krvlju što je proli ti sagriješi i kumirima koje napravi ti se okalja, skrativši tako dane svoje i ubrzavši svoje godine. I zato ću te sada učiniti sramotom među narodima, ruglom po svim zemljama.

⁴Svojou krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo a svojimi ukydanými bohmi, ktorých si narobilo, si sa poškvrnilo, a spôsobilo si to, že sa priblížily tvoje dni, a prišlo si k svojim rokom. Preto ťa vydám národom za potupu a za posmech všetkým zemiam.

⁵I koji su ti blizu i koji su ti daleko, podrugivat će se tebi: 'O sramotno ime, grade pokvareni!'

⁵Blízke i ďaleké od teba sa ti budú posmievať, mesto poškvrneného mena, veľké čo do nepokoja.

⁶Eto, knezovi izraelski - svaki na svoju ruku - u tebi krv prolijevaju.

⁶Hľa, kniežatá Izraelove, každý podľa sily svojho ramena boli v tebe nato, aby vylievali krv.

⁷I u tebi se više ne poštuje ni otac ni majka, došljake tlače, siročad i udovice u tebi zlostavljaju!

⁷Otca i mater znevažujú v tebe, pohostína utláčajú v tvojom strede, sirotu a vdovu utiskujú v tebe;

⁸Svetinje moje prezireš, subote oskvrnjuješ.

⁸mojimi posviatnosťami pohŕdaš a znesväcuješ moje soboty.

⁹U tebi su klevetnici zbog kojih se krv prolijeva; u tebi se po gorama blaguje, posred tebe čine sramote.

⁹Muži pomluvači sú v tebe, aby vylievali krv, a jedia na vrchoch v tebe, mrzkosť páchajú v tvojom strede;

¹⁰U tebi se raskriva sramota očeva, u tebi siluju žene dok su nečiste.

¹⁰nahotu svojho otca odkrývajú v tebe; nečistú, oddelenú v jej nemoci, ponižujú v tebe,

¹¹Jedan čini gadost sa ženom susjeda svoga, drugi djelom sramotnim oskvrnjuje snahu svoju, a treći u tebi siluje sestru, kćerku oca svoga.

¹¹a jeden pácha ohavnosť so ženou svojho blížneho, druhý v mrzkosti poškvrňuje svoju nevestu, a zase iný ponižuje svoju sestru, dcéru svojho otca, v tebe;

¹²Ima ih koji i mito primaju da krv proliju. Uzimaš ujam i pridatak, od bližnjega silom otimaš, a mene zaboravljaš - riječ je Jahve Gospoda.

¹²úplatný dar berú v tebe nato, aby vylievali krv; berieš úžeru a úrok a hľadajúc zisku utláčaš svojich blížnych a na mňa si zabudlo, hovorí Pán Hospodin.

¹³Zato, evo, ja rukama plješćem nad plijenom što ga ti napljačka i nad krvlju što se lije u tebi.

¹³Preto hľa, tlesknem svojou rukou nad tvojím nespravedlivým ziskom, ktorého si nadobudlo, a nad tvojou krvou, ktorá je v tvojom strede.

¹⁴Jer, hoće li srce tvoje izdržati i hoće li ruke tvoje odoljeti u dane kad ja na te ustanem? Ja, Jahve, rekoh i učinit ću!

¹⁴Či tak obstojí tvoje srdce? Či budú tvoje ruky dosť pevné na dni, ktoré ja budem s tebou konať? Ja Hospodin som hovoril aj učiním.

¹⁵Zato ću te raspršiti među narode, rasijat' te po zemljama, da uklonim iz tebe svu nečistoću!

¹⁵A rozptýlim ťa medzi národy a rozoženiem ťa po zemiach a celkom vypracem tvoju nečistotu z teba.

¹⁶I bit ćeš opet moja baština naočigled naroda. I znat ćeš da sam ja Jahve!'"

¹⁶A budeš znevážené samo sebou pred očami národov a zvieš, že ja som Hospodin.

¹⁷Dođe mi riječ Jahvina:

¹⁷A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

¹⁸"Sine čovječji, dom Izraelov troska mi postade: bakar, srebro, kositar, željezo i olovo u peći - svi su oni troska!

¹⁸Synu človeka, dom Izraelov sa mi obrátili na trosku, všetci, koľko ich je, sú meď a cín, železo a olovo prostred pece; obrátili sa na striebornú trosku.

¹⁹Stoga ovako govori Jahve Gospod: 'Jer mi troska postadoste, skupit ću vas, evo, u Jeruzalemu.

¹⁹Preto takto hovorí Pán Hospodin: Preto, že ste sa všetci obrátili na trosky, preto hľa, shromaždím vás doprostred Jeruzalema,

²⁰Kao što se skuplja srebro, bakar, željezo, olovo i kositar u peći te se okolo oganj potpiri da se sve rastali, tako ću i ja vas skupiti u svojem gnjevu i u svojoj jarosti, složiti vas i rastaliti.

²⁰jako sa shromažďuje striebro, meď, železo, olovo a cín doprostred pece, aby na to viali oheň roztopiť, tak shromaždím vo svojom hneve a vo svojej prchlivosti a uložím a budem vás topiť.

²¹Jest, skupit ću vas i potpiriti oko vas oganj svoje jarosti da se usred grada rastalite.

²¹A soberiem vás a budem na vás povievať ohňom svojej prchlivosti, až sa roztopíte prostred neho.

²²Kao što se srebro u peći topi, tako ćete se i vi u njemu rastopiti. I znat ćete da ja, Jahve, gnjev svoj na vas izlijevam!'"

²²Jako sa topí striebro prostred pece, tak sa roztopíte prostred neho a zviete, že ja Hospodin som vylial svoju prchlivosť na vás.

²³Dođe mi riječ Jahvina:

²³A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac:

²⁴"Sine čovječji, reci još: 'Ti si zemlja još neočišćena, koju još ne opra kiša dana jarosnoga!

²⁴Synu človeka, povedz jej: Ty si zem, ktorá nie je očistená, nebudeš zvlažená dažďom v deň zúrivého hnevu.

²⁵Knezovi njezini, poput lavova što riču i plijen razdiru, ljude proždiru, otimlju im blago i dragocjenosti, množeći udovice usred nje.

²⁵Sprisahanie jej prorokov je v jej strede, jako čo by revúci lev, ktorý chvace a trhá lúpež; žerú duše, berú majetok a iné drahé veci; množia jej vdovy v jej strede.

²⁶Svećenici njezini ne poštuju mog Zakona i oskvrnjuju moje svetinje, ne razlikujući sveto od nesvetoga, ne učeći se lučiti nečisto od čistoga. Zanemarili su subote moje, bez časti sam u njihovoj sredini.

²⁶Jej kňazi robia môjmu zákonu násilie a poškvrňujú moje posviatnosti; nerobia rozdielu medzi svätým a obecným ani neučia rozoznávať medzi nečistým a čistým a pred mojimi sobotami zakrývajú svoje oči, a som znesväcovaný medzi nimi;

²⁷Starješine njezine, poput vukova što plijen razdiru i krv prolijevaju, upropašćuju ljude, lakomi na dobitak.

²⁷jej kniežatá prostred nej sú jako vlci, ktorí chvacú lúpež, aby vylievali krv, aby hubili duše ženúc sa za mrzkým ziskom.

²⁸A proroci njezini sve to premazuju bjelilom i prekrivaju ispraznim viđenjima i lažnim proricanjima zboreći: 'Ovako govori Jahve Gospod!' - a Jahve to ne reče.

²⁸Jej proroci im zatierajú ničomným mazom, vidia márnosť a veštia im lož; hovoria: Takto hovorí Pán Hospodin, a Hospodin nehovoril.

²⁹Imućnici pak čine svakojaka nasilja i otimačine, siromaha i bijednika ugnjetavaju, a došljaka bespravno tlače.

²⁹Obecní ľudia zeme tvrde utláčajú a berú násilne cudzie, chudobného a biedneho utiskujú a skrivodlivo utláčajú pohostína.

³⁰Tražio sam među njima nekoga da podigne zidine i stane na proboje preda me u obranu zemlje, da je ne zatrem, i ne nađoh nikoga.

³⁰A hľadal som človeka zpomedzi nich, ktorý by spravil ohradu a postavil sa v medzeru pred mojou tvárou za tú zem, aby som ju nezkazil, ale som nenašiel.

³¹I zato izlih na njih gnjev svoj pa ih zatrijeh ognjem svoje jarosti; putove im njihove na glavu oborih' - riječ je Jahve Gospoda."

³¹Preto vylejem na nich svoj zúrivý hnev, ohňom svojej prchlivosti im učiním koniec, ich cestu dám na ich hlavu, hovorí Pán Hospodin.