¹Četvrte godine Jojakima, sina Jošijina, kralja judejskoga, uputi Jahve Jeremiji ovu riječ:

¹A stalo sa v štvrtom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, že stalo sa toto slovo od Hospodina k Jeremiášovi povediac:

²"Uzmi svitak i zapiši na nj sve riječi koje ti kazah o Jeruzalemu, Judeji i svim narodima, od dana kad ti počeh govoriti, od dana Jošijinih do dana današnjega.

²Vezmi si svitok knihy a napíšeš doň všetky slová, ktoré som ti hovoril proti Izraelovi a Júdovi a proti všetkým národom odo dňa, ktorého som ti hovoril po prvé, odo dní Joziášových, až do tohoto dňa,

³Možda će čuti dom Judin o svim nesrećama što sam ih naumio oboriti na njih te će se vratiti svaki sa svoga zlog puta, a ja ću im oprostiti krivicu i grijeh njihov."

³ak by snáď počuli, dom Júdov, všetko to zlé, ktoré im mienim učiniť, aby sa navrátili každý od svojej zlej cesty, a odpustil by som ich neprávosť a ich hriech.

⁴Tada Jeremija dozva Baruha, sina Nerijina, i Baruh napisa na svitak, po kazivanju Jeremijinu, sve riječi koje mu Jahve bijaše objavio.

⁴Vtedy zavolal Jeremiáš Bárucha, syna Neriášovho, a Báruch napísal, z úst Jeremiášových, všetky slová Hospodinove, ktoré mu hovoril, do svitku knihy.

⁵Tada Jeremija naredi Baruhu: "Meni nije slobodno te ne mogu poći u Dom Jahvin.

⁵Potom prikázal Jeremiáš Báruchovi povediac: Ja som zatvorený, nemôžem vojsť do domu Hospodinovho.

⁶Idi ti te na dan posta u Domu Jahvinu čitaj narodu riječi Jahvine iz svitka što si ga po mojem kazivanju napisao. Pročitaj ih i svim Judejcima koji su došli iz svojih gradova.

⁶Preto pojdeš ty a budeš čítať zo svitku knihy to, čo si napísal z mojich úst, slová Hospodinove, v uši ľudu, v dome Hospodinovom, v deň pôstu, i v uši všetkého Júdu, všetkým, ktorí prijdú zo svojich miest, ich budeš čítať.

⁷Možda će se vapaji njihovi vinuti k Jahvi i možda će se obratiti svatko sa zloga puta svojega; jer je velik bijes i srdžba kojima Jahve prijeti ovom narodu."

⁷Ak by snáď padla ich pokorná prosba pred Hospodina, a navrátili by sa každý so svojej zlej cesty, lebo je to veľký hnev a veľká prchlivosť, čo hovoril Hospodin proti tomuto ľudu.

⁸I Baruh, sin Nerijin, učini sve kako mu prorok Jeremija bijaše zapovjedio da pročita riječi Jahvine u Domu Jahvinu.

⁸A Báruch, syn Neriášov, urobil všetko tak, ako mu prikázal prorok Jeremiáš, a čítal z knihy slová Hospodinove v dome Hospodinovom.

⁹U petoj godini Jojakima, sina Jošijina, kralja judejskoga, mjeseca devetoga, pozvaše na post pred Jahvu sav narod jeruzalemski i sav narod što mogaše stići iz gradova judejskih u Jeruzalem.

⁹A stalo sa v piatom roku Jehojakima, syna Joziášovho, judského kráľa, v deviatom mesiaci, že vyhlásili pôst pred Hospodinom, všetok ľud v Jeruzaleme i všetok ľud, tí, ktorí boli prišli z miest Júdových do Jeruzalema.

¹⁰Baruh svemu narodu pročita riječi Jeremije iz svitka u Domu Jahvinu, u dvorani Gemarje, sina pisara Šafana, u gornjem predvorju pred Novim vratima Jahvina Doma.

¹⁰A Báruch čítal z knihy slová Jeremiášove v dome Hospodinovom, v chyži Gemariáša, syna Šafánovho, pisára, v hornom dvore, pri vchode novej brány domu Hospodinovho v uši všetkého ľudu.

¹¹A kad Mikaj, sin Šafanova sina Gemarje, ču iz knjige sve Jahvine riječi,

¹¹A keď počul Michaiáš, syn Gemariáša, syna Šafánovho, všetky slová Hospodinove z knihy,

¹²siđe u kraljevski dvor u sobu pisarovu, gdje upravo sjeđahu svi dostojanstvenici: pisar Elišama, Delaja, sin Šemajin, Elnatan, sin Akborov, Gemarja, sin Šafanov, Sidkija, sin Hananijin, i svi drugi dostojanstvenici.

¹²sišiel do domu kráľovho, do chyže pisára, a hľa, sedely tam všetky kniežatá: Elišama, pisár, a Delaiáš, syn Šemaiášov, a Elnatán, syn Achborov, a Gemariáš, syn Šatánov, a Cedekiáš, syn Chananiášov, a všetky kniežatá.

¹³Mikaj im kaza sve riječi što ih bijaše čuo kad ih je Baruh narodu čitao iz knjige.

¹³A Michaiáš im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď čítal Báruch z knihy v uši ľudu.

¹⁴Tada dostojanstvenici poslaše Jehudija, sina Netanijina, i Šelemju, sina Kušijeva, Baruhu da mu kažu: "Uzmi u ruke svitak iz kojega si čitao narodu i dođi!" Tada Baruh, sin Nerijin, uze svitak u ruke i dođe k njima.

¹⁴Preto poslaly všetky kniežatá k Báruchovi Jehúdiho, syna Netaniáša, syna Šelemiáša, syna Kúšiho, a riekly: Svitok knihy, z ktorého si čítal v uši ľudu, vezmi ho do svojej ruky a poď! A tak vzal Báruch, syn Neriášov, svitok knihy do svojej ruky a prišiel k nim.

¹⁵Oni mi rekoše: "Hajde, sjedi i pročitaj nam!" I Baruh im pročita.

¹⁵A ony mu riekly: Nože si sadni a čítaj to pred nami! A Báruch čítal v ich uši.

¹⁶Kad čuše sve one riječi, uplašeno se pogledaše i rekoše Baruhu: "Moramo sve to kazati kralju."

¹⁶A stalo sa, keď počuly všetky tie slová, že sa predesily a hľadiac druh na druha riekly Báruchovi: Istotne oznámime kráľovi všetky tieto slová.

¹⁷I upitaše Baruha: "Hajde, objasni nam kako ti napisa sve te riječi."

¹⁷Potom sa opýtaly Bárucha a riekly: Nože nám oznám, ako si napísal všetky tieto slová z jeho úst?

¹⁸Baruh će njima: "Jeremija mi je sve te riječi u pero kazivao, a ja sam ih crnilom u knjigu zapisao."

¹⁸A Báruch im odpovedal: Zo svojich úst mi vravel všetky tieto slová, a ja som písal do knihy černidlom.

¹⁹Tada dostojanstvenici rekoše Baruhu: "Idi i sakrijte se, ti i Jeremija; nitko da ne zna gdje ste."

¹⁹Vtedy riekly kniežatá Báruchovi: Idi, skry sa i ty i Jeremiáš, a nech nevie nikto, kde ste.

²⁰I, pohranivši svitak u dvorani pisara Elišame, pođoše kralju u dvorsko predvorje i sve mu ispripovjediše.

²⁰Potom vošly ku kráľovi do dvora a svitok knihy nechaly opatrovať v chyži Elišamu, pisára, a oznámily kráľovi všetky tie slová.

²¹Kralj posla Jehudija da donese svitak: on ga donese iz sobe pisara Elišame i pročita ga kralju i dostojanstvenicima koji stajahu oko njega.

²¹A kráľ poslal Jehúdiho, aby vzal svitok, a vzal ho z chyže pisára Elišamu. A Jehúdi ho čítal pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stály pred kráľom.

²²Kralj je sjedio u zimskim odajama - bijaše to u devetom mjesecu - a pred njim stajaše ražarena žeravnica.

²²A kráľ sedel v zimnom dome v deviatom mesiaci majúc pred sebou ohnište, na ktorom horelo.

²³I kako bi Jehudi pročitao tri-četiri stupca, kralj bi ih rezao pisarskim perorezom i bacao u vatru na žeravnice sve dok cio svitak ne bi uništen u vatri žeravnice.

²³A stalo sa, jako prečítal Jehúdi nejaké tri stĺpce alebo štyri, že to kráľ odrezal nožom pisára a hodil na oheň, ktorý bol na ohništi, a to tak až zhorel celý svitok na ohni, ktorý bol na ohništi.

²⁴Ni kralj ni njegove sluge ne prestrašiše se niti razderaše haljina kad čuše te riječi,

²⁴A nepredesili sa ani neroztrhli svojich rúch ani kráľ ani niktorý z jeho služobníkov, ktorí počuli všetky tie slová.

²⁵pa ipak Elnatan, Delaja i Gemarja moljahu kralja da ne spali svitak, ali on ih ne posluša.

²⁵Ba ani keď Elnatán, Delaiáš a Gemariáš naliehavo prosili kráľa, žeby nepálil svitku knihy, neposlúchol ich.

²⁶Tada kralj zapovjedi kraljeviću Jerahmeelu i Seraji, sinu Azrielovu, i Šelemji, sinu Abdeelovu, da uhvate pisara Baruha i proroka Jeremiju. Ali ih Jahve bijaše sakrio.

²⁶Ale kráľ rozkázal Jerachmeelovi, synovi kráľovmu, a Seraiášovi, synovi Azrielovmu, a Šelemiášovi, synovi Abdielovmu, zajať pisára Bárucha i proroka Jeremiáša. Ale Hospodin ich skryl.

²⁷Pošto je dakle kralj spalio svitak s riječima što ih Baruh bijaše zapisao po Jeremijinu kazivanju, dođe riječ Jahvina Jeremiji:

²⁷Vtedy stalo sa slovo Hospodinovo k Jeremiášovi, keď už bol kráľ spálil svitok knihy a slová, ktoré bol napísal Báruch z úst Jeremiášových, povediac:

²⁸"Uzmi drugi svitak i upiši u nj sve one riječi što bijahu na prvom svitku koji je Jojakim, kralj judejski, spalio.

²⁸Vezmi si zase iný svitok knihy a napíš naň všetky prvé slová, ktoré boly na tamtom prvom svitku, ktorý spálil Jehojakim, judský kráľ.

²⁹A protiv Jojakima, kralja judejskoga, ovako reci: Ovako govori Jahve: Spalio si svitak govoreći: 'Zašto si u njemu napisao da će doći kralj babilonski koji će opustošiti zemlju ovu i istrijebiti i ljude i stoku?'

²⁹A o Jehojakimovi, judskom kráľovi, povieš: Takto hovorí Hospodin: Ty si spálil tento svitok knihy a povedal si: Prečo si napísal naň, že vraj istotne prijde babylonský kráľ a zkazí túto zem a vyhladí z nej človeka i hovädo.

³⁰Zato ovako govori Jahve protiv Jojakima, kralja judejskoga: 'On neće imati potomka da sjedne na prijestolje Davidovo, a njegovo mrtvo tijelo bit će bačeno na pripeku danju i noćni mraz.

³⁰Preto takto hovorí Hospodin o Jehojakimovi, judskom kráľovi: Nebude mať toho, kto by sedel na tróne Dávidovom, a jeho mŕtve telo bude povrhnuté horúčave vodne a mrazu vnoci.

³¹Kaznit ću njega, i potomstvo njegovo, i sluge njegove zbog njihova bezakonja, i svalit ću na Jeruzalemce i na Judejce sve zlo kojim sam im prijetio, a nisu me slušali."

³¹A navštívim na ňom i na jeho semene i na jeho služobníkoch ich neprávosť a uvediem na nich i na obyvateľov Jeruzalema i na mužov Júdových všetko to zlé, ktoré som hovoril proti nim, a nepočuli.

³²Tada Jeremija uze drugi svitak, dade ga pisaru Baruhu, sinu Nerijinu, i on po kazivanju Jeremijinu upisa sve riječi knjige koju je Jojakim, kralj judejski, na žeravnici spalio. I k njima je dopisano još mnogo onakvih riječi.

³²A tak vzal Jeremiáš iný svitok a dal ho Báruchovi, synovi Neriášovmu, pisárovi, a napísal naň z úst Jeremiášových všetky slová knihy, ktorú spálil Jehojakim, judský kráľ, na ohni, a bolo pridané k nim ešte mnoho podobných slov.