¹Nakon Konije, sina Jojakimova, zakralji se Sidkija, sin Jošijin. Nabukodonozor, kralj babilonski, postavi ga za kralja u zemlji judejskoj.

¹A kraľoval kráľ Cedekiáš, syn Joziášov, miesto Koniáša, syna Jehojakimovho, ktorého ustanovil Nabuchodonozor, babylonský kráľ, za kráľa, v zemi Júdovej.

²Ali ni on ni sluge njegove ni narod zemlje ne slušahu riječi što ih je Jahve govorio na usta proroka Jeremije.

²Ale nepočúval ani on ani jeho služobníci ani ľud zeme na slová Hospodinove, ktoré hovoril skrze proroka Jeremiáša.

³Kralj Sidkija posla Jehukala, sina Šelemjina, i svećenika Sefaniju, sina Maasejina, k proroku Jeremiji s porukom: "Daj, pomoli se za nas Jahvi, Bogu našemu!"

³A kráľ Cedekiáš bol poslal Jehúchala, syna Šelemiášovho, a Cefaniáša, syna Maaseiášovho, kňaza, k prorokovi Jeremiášovi, aby povedali: Nože sa modli za nás Hospodinovi, nášmu Bohu.

⁴Jeremija u ono vrijeme još zalažaše među narod i još ga ne bijahu bacili u tamnicu.

⁴Jeremiáš vtedy ešte chodil slobodne medzi ľudom, a neboli ho ešte dali do žalára.

⁵A vojska je faraonova nadirala iz Egipta: čuvši to, Kaldejci, koji opsjedahu Jeruzalem, udaljiše se od grada.

⁵A vojsko faraonovo bolo vyšlo z Egypta. A keď počuli Chaldeji, ktorí obliehali Jeruzalem, o nich zvesť, odtiahli hore od Jeruzalema.

⁶Tada se javi riječ Jahvina proroku Jeremiji:

⁶A stalo sa slovo Hospodinovo k prorokovi Jeremiášovi povediac:

⁷Ovako govori Jahve, Bog Izraelov: "Kralju judejskomu, koji vas posla k meni da me pitate, ovako recite: 'Evo, vojska faraonova, koja vam priteče u pomoć, vratit će se u svoju zemlju Egipat.

⁷Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Takto poviete judskému kráľovi, ktorý vás poslal ku mne opýtať sa ma: Hľa, vojsko faraonovo, ktoré vám vyšlo na pomoc, navráti sa do svojej zeme, do Egypta.

⁸Kaldejci će opet napasti ovaj grad, osvojiti ga i spaliti.'

⁸A navrátia sa Chaldeji a budú bojovať proti tomuto mestu a vezmú ho a spália ho ohňom.

⁹Ovako govori Jahve: 'Ne zanosite se mišlju: 'Kaldejci će otići od nas', jer oni neće otići!

⁹Takto hovorí Hospodin: Neklamte svojich duší hovoriac: Istotne odídu od nás Chaldeji. Lebo neodídu.

¹⁰Pa i da razbijete svu vojsku kaldejsku koja se bori s vama, tako da bi od nje ostali samo ranjenici, oni bi, svaki iz svoga šatora, opet poustajali da požarom unište ovaj grad.'"

¹⁰Lebo keby ste aj pobili všetko vojsko Chaldejov, ktorí bojujú proti vám, a zostali by z nich iba ranení muži, prebodnutí, tí by povstali každý vo svojom stáne a spálili by toto mesto ohňom.

¹¹Kad je vojska kaldejska zbog vojske faraonove morala prekinuti opsadu Jeruzalema,

¹¹A stalo sa, keď odtiahlo vojsko Chaldejov hore od Jeruzalema pre vojsko faraonovo,

¹²i Jeremija htjede otići iz Jeruzalema da ode u zemlju Benjaminovu te ondje od rođaka dobije dio.

¹²že išiel Jeremiáš von z Jeruzalema, aby odišiel do zeme Benjaminovej a vzal odtiaľ svoj podiel medzi ľudom.

¹³Ali kad stiže do Benjaminovih vrata, ondje bijaše zapovjednik straže Jirijaj, sin Hananijina sina Šelemje. On zaustavi proroka Jeremiju povikavši: "Ti hoćeš prebjeći Kaldejcima!" Jeremija odgovori:

¹³Ale keď už bol v bráne Benjaminovej, kde bol veliteľ stráže, menom Jiriáš, syn Šelemiáša, syna Chananiášovho, ten chopil proroka Jeremiáša a povedal: Odchádzaš zradne k Chaldejom.

¹⁴"Nije istina, ne želim prebjeći Kaldejcima!" Ali i ne slušajući Jeremiju, Jirijaj ga uhvati i odvede dostojanstvenicima.

¹⁴Na to povedal Jeremiáš: Nie je pravda; neodchádzam zradne k Chaldejom. No, nepočúval na neho, ale Jiriáš chopil Jeremiáša a doviedol ho ku kniežatám.

¹⁵Dostojanstvenici se razljutiše na Jeremiju te ga istukoše i zatvoriše u kuću pisara Jonatana, koju bijahu pretvorili u tamnicu.

¹⁵Vtedy sa rozhnevaly kniežatá na Jeremiáša a zbily ho a daly ho do väzenia, do domu Jonatána, pisára, lebo z neho boli spravili žalár.

¹⁶Tako Jeremija dospje u nadsvođen podrum. Ondje Jeremija ostade mnogo vremena.

¹⁶Keď takto prišiel Jeremiáš do domu jamy a do sklepených miestností, býval tam, Jeremiáš, za mnoho dní.

¹⁷Tada kralj Sidkija posla po njega. I nasamo, u dvoru, kralj ga upita: "Ima li riječi od Jahve?" A na to će Jeremija: "Dakako!" I dometne: "Bit ćeš predan u ruke kralja babilonskoga!"

¹⁷Potom poslal kráľ Cedekiáš a vzal ho. A kráľ sa ho vypytoval tajne vo svojom dome a riekol: Či je nejaké slovo od Hospodina? A Jeremiáš odpovedal: Je. A ďalej povedal: Budeš vydaný do ruky babylonského kráľa.

¹⁸Onda Jeremija kaza kralju Sidkiji: "Što skrivih tebi, tvojim slugama i ovom narodu te me baciste u tamnicu?

¹⁸A ešte povedal Jeremiáš kráľovi Cedekiášovi: Čo som zhrešil proti tebe a proti tvojim služobníkom alebo proti tomuto ľudu, že ste ma dali do žalára?

¹⁹Gdje su sada vaši proroci koji vam prorekoše: 'Kralj babilonski neće udariti na vas ni na ovu zemlju?'

¹⁹A kde sú vaši proroci, ktorí vám prorokujú, že vraj neprijde babylonský kráľ na vás ani na túto zem?

²⁰A sada, hajde, čuj mene, gospodaru moj i kralju, usliši molbu moju! Nemoj da me opet vrgnu u kuću pisara Jonatana, da ondje ne umrem!"

²⁰A tak teraz počuj, prosím, môj pán kráľ, nech padne, prosím, moja pokorná prosba pred teba, a nedaj ma odviesť zase do domu Jonatána, pisára, aby som tam nezomrel.

²¹Tada kralj Sidkija naredi i Jeremiju odvedoše u tamničko dvorište te mu davahu svaki dan pogaču kruha iz Pekarske ulice, sve dok nije ponestalo kruha u gradu. I tako Jeremija ostade u tamničkom dvorištu.

²¹A kráľ Cedekiáš rozkázal, aby dali Jeremiáša pod dozor do dvora väzenia a dávali mu bochník chleba na deň z ulice pekárov, dokiaľ by sa neminul všetok chlieb v meste. A tak sedel Jeremiáš vo dvore stráže.