1Riječ Jahvina koja dođe Joelu, sinu Petuelovu.
1Slovo Hospodinovo, ktoré sa stalo k Joelovi, synovi Petuelovmu.
2Čujte ovo, starci, počujte, svi žitelji zemlje! Je li ovakvo što ikad bilo u vaše dane il' u dane vaših otaca?
2Počujte to, starci, a pozorujte ušami, všetci obyvatelia zeme! Či sa to stalo za vašich dní a či za dní vašich otcov?
3Recite ovo svojim sinovima, vaši sinovi svojim sinovima, a njihovi sinovi potonjem koljenu.
3Rozprávajte o tom svojim synom, a vaši synovia nech rozprávajú svojim synom a ich synovia pokoleniu, ktoré prijde potom.
4Što ostavi šaška, proždrije skakavac, što ostavi skakavac, proždrije gusjenica, što ostavi gusjenica, proždrije ljupilac.
4To, čo zostalo po húseniciach, požraly kobylky; to, čo zostalo po kobylkách, požrali pažraví chrobáci, a to, čo zostalo po chrobákoch, požrali chrústi.
5Probudite se, pijanice, i plačite! Sve vinopije, tužite za novim vinom: iz usta vam je oteto.
5Prebuďte sa, opilci, a plačte, a kvíľte všetci, ktorí pijete víno, nad novým vínom sladkým, pretože bude vyťaté z vašich úst.
6Jer prekri moju zemlju narod moćan i bezbrojan; zubi su mu kao zubi lavlji, očnjaci mu kao u lavice.
6Lebo prišiel národ hore na moju zem, mocný, a niet mu počtu; jeho zuby sú zubami ľva, a má črenové zuby ľvice.
7Opustoši mi lozu vinovu i polomi smokve moje; oguli ih i razbaca, grane su im pobijeljele.
7Obráti môj vinič na pustinu a môj fík na rázgy, olúpe ho docela a odhodí; jeho letorasty obelejú.
8Plačite k'o djevica odjevena u kostrijet za zaručnikom svojim.
8Kvíľ ako panna, opásaná smútočným vrecom, nad mužom svojej mladosti!
9Nestade prinosnice i ljevanice iz Doma Jahvina. Tuže svećenici, sluge Jahvine.
9Vyťatý bude obetný dar obilný i liata obeť z domu Hospodinovho; kňazi budú smútiť, svätoslužobníci Hospodinovi.
10Opustošeno polje, zemlja poharana. Poharano žito, vino propade, presahnu ulje.
10Spustošené bude pole, smútiť bude zem, pretože spustošené bude obilie, vyschne vínna šťava, uvädne olej.
11Tugujte, težaci, kukajte, vinogradari, za pšenicom i za ječmom, jer propade žetva poljska.
11Oráči sa budú stydieť, vinári budú kvíliť, pre pšenicu a pre jačmeň, lebo zhynie žatva poľa.
12Loza usahnu, uvenu smokva, mogranj, palma i jabuka: svako se drvo poljsko sasuši. Da, nestade radosti između sinova ljudskih.
12Vinič uschne, a fík uvädne, granát i palma i jabloň; všetky stromy poľa poschnú, lebo radosť sa bude stydieť a utečie od synov človeka.
13Svećenici, opašite kostrijet i tužite! Službenici žrtvenika, naričite! Dođite, prenoćite u kostrijeti, službenici Boga mojeg! Jer iz Doma Boga našeg nesta prinosnice i ljevanice!
13Prepášte sa a nariekajte, kňazi! Kvíľte, svätoslužobníci oltára! Vojdite, nocujte v smútočnom vreci, svätoslužobníci môjho Boha! Pretože bude odňatý obetný dar obilný i liata obeť z domu vášho Boha.
14Naredite sveti post, proglasite zbor svečani; starješine, saberite sve stanovnike zemlje u kuću Jahve, Boga svojeg. Zavapijte Jahvi:
14Zasväťte pôst, svolajte shromaždenie, shromaždite starších, všetkých obyvateľov zeme do domu Hospodina, svojho Boha, a kričte k Hospodinovi.
15"Jao dana!" Jer Jahvin dan je blizu i dolazi k'o pohara od Svevišnjeg.
15Beda toho dňa! Lebo je blízko deň Hospodinov a prijde od Všemohúceho jako lúpež.
16Ne iščeznu li hrana pred našim očima? Nije li nestalo radosti i sreće iz Doma Boga našega?
16Či nebude vyťatý pokrm pred našimi očami, z domu nášho Boha radosť a plesanie?
17Istrunu zrnje pod grudama; puste su žitnice, porušene spreme jer žita nesta.
17Splesneje zrno pod svojimi hrudami, spustnú zásobárne, zborené budú obilnice, pretože zahanbí obilie.
18Kako li stoka uzdiše! Krda goveda podivljala lutaju jer im nema paše. Čak i stada ovaca kaznu podnose.
18Oj, ako bude stonať dobytok, ako budú zmätené stáda hoviad, lebo nebude pre ne paše, i stáda drobného dobytka budú pykať.
19Tebi, Jahve, vapijem: oganj popali pašnjake pustinjske, plamen sažga sva stabla poljska.
19K tebe, ó, Hospodine, volám, lebo oheň žerie pasienky pustiny, a plameň páli všetky stromy poľa.
20Čak i zvijeri čeznu za tobom, jer presušiše potoci, oganj popali pašnjake pustinjske.
20Ešte i tá poľná zver práhnuc reve k tebe, pretože vyschly potoky vôd, a oheň strávil pasienky pustiny.