¹Trubite u trubu na Sionu! Dižite uzbunu na svetoj mi gori! Neka svi stanovnici zemlje dršću, jer dolazi Jahvin dan. Da, on je blizu.

¹Trúbte na trúbu na Sione a kričte na vrchu mojej svätosti! Nech sa trasú všetci obyvatelia zeme! Lebo prichádza deň Hospodinov, lebo je blízko,

²Dan pun mraka i tmine, dan oblačan i crn. K'o zora po gorama se prostire narod jak i mnogobrojan, kakva ne bje nikad prije, niti će ga igda biti do vremena najdaljih.

²deň tmy a mrákavy, deň oblaku a hustého mraku; jako ranná zora, rozprestrená po vrchoch, tak mnohý ľud a mocný! Jemu podobného nebolo od veku ani po ňom viacej nebude až do rokov pokolenia a pokolenia.

³Pred njim oganj proždire, za njim plamen guta. Zemlja je k'o vrt rajski pred njim, a za njim pustinja tužna. Ništa mu ne umiče.

³Pred ním bude žrať oheň a za ním bude páliť plameň; pred ním zem ako zahrada Éden a za ním hrozná púšť, ale ani nebude toho, čo by mu utieklo.

⁴Nalik su na konje, jure poput konjanika.

⁴Jeho vzhľad bude jako vzhľad koní, a jako jazdci, tak pobežia.

⁵Buče kao bojna kola, po gorskim vrhuncima skaču, pucketaju k'o plamen ognjeni kad strnjiku proždire, kao vojska jaka u bojnome redu.

⁵Jako hrmot vozov to bude, keď budú skákať po temenách vrchov, ako praskot plameňa ohňa, ktorý žerie strnisko, jako mocný ľud zriadený do boja.

⁶Pred njima narodi dršću i svako lice problijedi.

⁶Pred jeho tvárou sa budú triasť národy; všetky tváre zmenia farbu.

⁷Skaču k'o junaci, k'o ratnici se na zidove penju. Svaki ide pravo naprijed, ne odstupa od svog puta.

⁷Pobežia ako hrdinovia, ako bojovní mužovia vyjdú na múr, a každý pojde svojou cestou, ani si nepopletú svojich steziek.

⁸Ne tiskaju jedan drugog, već svak' ide svojom stazom. Padaju od strijela ne kidajuć' redova.

⁸A nebude tlačiť druh druha; každý muž pojde svojou hradskou, a keby hneď napadli na zbraň, nezahnú.

⁹Na grad navaljuju, na zidine skaču, penju se na kuće i kroz okna ulaze poput lupeža.

⁹Behať budú po meste, pobežia po múre, vyjdú hore do domov, oknami vojdú jako zlodej.

¹⁰Pred njima se zemlja trese, nebo podrhtava, sunce, mjesec mrčaju, zvijezdama se trne sjaj.

¹⁰Pred jeho tvárou sa bude triasť zem, chvieť sa budú nebesia, slnce a mesiac sa zatmejú, a hviezdy spracú svoj lesk.

¹¹I Jahve glas svoj šalje pred vojsku svoju. I odista, tabor mu je silno velik, zapovijedi njegove moćan izvršitelj. Da, velik je Jahvin dan i vrlo strašan. Tko će ga podnijeti?

¹¹A Hospodin vydá svoj hlas pred svojím vojskom, pretože jeho tábor bude veľmi veliký; lebo ten, ktorý bude vykonávať jeho slovo, bude mocný. Lebo deň Hospodinov bude veľký a strašný veľmi, a kto ho znesie?!

¹²"Al' i sada - riječ je Jahvina - vratite se k meni svim srcem svojim posteć', plačuć' i kukajuć'."

¹²Ale aj teraz ešte hovorí Hospodin: Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, a to v pôste, plači a v náreku.

¹³Razderite srca, a ne halje svoje! Vratite se Jahvi, Bogu svome, jer on je nježnost sama i milosrđe, spor na ljutnju, a bogat dobrotom, on se nad zlom ražali.

¹³A roztrhnite svoje srdce a nie svoje rúcha a navráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a ľútostivý, zhovievajúci a veľký čo do milosti a ľutuje zlé.

¹⁴Tko zna neće li se opet ražaliti, neće li blagoslov ostaviti za sobom! Prinose i ljevanice Jahvi, Bogu našemu!

¹⁴Kto vie? Možno, že sa obráti a bude ľutovať a tak zanechá po sebe požehnanie, obilný dar obetný a liatu obeť Hospodinovi, vášmu Bohu.

¹⁵Trubite u trubu na Sionu! Sveti post naredite, oglasite zbor svečani,

¹⁵Trúbte na trúbu na Sione, zasväťte pôst, svolajte shromaždenie!

¹⁶narod saberite, posvetite zbor. Saberite starce, sakupite djecu, čak i nejač na prsima. Neka ženik iziđe iz svadbene sobe a nevjesta iz odaje.

¹⁶Shromaždite ľud, posväťte obec, svolajte starších, shromaždite deti i tých, ktorí požívajú prsia; nech vyjde ženích zo svojej izby a nevesta zo svojej komory!

¹⁷Između trijema i žrtvenika neka tuže svećenici, sluge Jahvine. Neka mole: "Smiluj se, Jahve, svojem narodu! Ne prepusti baštine svoje sramoti, poruzi naroda. Zašto da se kaže među narodima: Gdje im je Bog?"

¹⁷Kňazi, svätoslužobníci Hospodinovi, nech plačú medzi sieňou a medzi oltárom a nech povedia: Zľutuj sa, Hospodine, nad svojím ľudom a nevydaj svojho dedičstva v potupu, aby nad nimi panovali pohania. Prečo majú povedať medzi národami: Kde je ich Bôh?

¹⁸Tad Jahve, ljubomoran na zemlju svoju, smilova se svom narodu.

¹⁸Vtedy zahorí Hospodin žiarlivosťou za svoju zem a zľutuje sa nad svojím ľudom.

¹⁹Odgovori Jahve svojem narodu: "Šaljem vam, evo, žita, vina i ulja da se njime nasitite. Nikad više neću pustiti da budete na sramotu narodima.

¹⁹A Hospodin odpovie a riekne svojmu ľudu: Hľa, pošlem vám obilie, vínnu šťavu aj olej, a nasýtite sa toho, ani vás nevydám viacej v potupu medzi pohanmi.

²⁰Protjerat ću Sjevernjaka od vas daleko, odagnat ga u zemlju suhu i pustu, prethodnicu u Istočno more, zalaznicu u Zapadno more. Dići će se njegov smrad, dizat će se trulež njegova." (Jer učini stvari velike.)

²⁰Vzdialim od vás ta preč severného nepriateľa a zaženiem ho do vypráhlej zeme pustej, jeho predný voj k východnému moru a jeho zadný voj k západnému moru, a vystúpi jeho smrad a vystúpi jeho zápach, lebo vykonal veľkú vec.

²¹O zemljo, ne boj se! Budi sretna, raduj se, jer Jahve učini djela velika.

²¹Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa, lebo Hospodin učiní veľkú vec.

²²Zvijeri poljske, ne bojte se; pašnjaci u pustinji opet se zelene, voćke daju rod, smokva i loza nose izobila.

²²Nebojte sa, zvieratá mojich polí. lebo sa budú zelenať pasienky pustiny, lebo strom bude donášať svoje ovocie, fík a vinič vydajú svoju silu.

²³Sinovi sionski, radujte se, u Jahvi se veselite, svojem Bogu; jer vam daje kišu jesensku u pravoj mjeri, izli na vas kišu, jesensku i proljetnu kišu kao nekoć.

²³A vy, synovia Siona, plesajte a radujte sa v Hospodinovi, svojom Bohu, lebo vám dá učiteľa, ktorý povedie k spravedlivosti, a sošle vám hojný dážď, podzimný i jarný, najprv.

²⁴Gumna će biti puna žita, kace će se prelijevati od vina i ulja.

²⁴Humná sa naplnia obilím a preše budú oplývať vínnou šťavou a olejom.

²⁵"Nadoknadit ću vam godine koje izjedoše skakavac, gusjenica, ljupilac i šaška, silna vojska moja što je poslah na vas."

²⁵A nahradím vám roky, ktoré požrala kobylka, pažravá chrobač, chrúst a húsenica, moje veľké vojsko, ktoré som posielal na vás.

²⁶Jest ćete izobila, jest ćete do sita, slavit ćete ime Jahve, svojeg Boga, koji je s vama čudesno postupao. ("Moj se narod neće postidjeti nikad više.")

²⁶A tak budete jesť a nasýtite sa a budete chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý učinil s vami predivné veci, a môj ľud sa nebude viacej hanbiť na veky.

²⁷"Znat ćete da sam posred Izraela, da sam ja Jahve, vaš Bog, i nitko više. Moj se narod neće postidjeti nikad više."

²⁷A poznáte, že ja som prostred Izraela a že ja Hospodin som váš Bôh, a že niet iného. A tak sa môj ľud nebude viacej hanbiť až na veky.

²⁸A potom sa stane, že vylejem svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať, a vašim starcom sa budú snívať sny; vaši mládenci budú vídať videnia,

²⁹ba ešte aj na služobníkov a na dievky vylejem svojho Ducha v tých dňoch.

³⁰A dám vidieť zázraky na nebi a na zemi, krv a oheň a stĺpy dymu.

³¹Slnce sa obráti na tmu a mesiac na krv, prv ako prijde deň Hospodinov, veľký a strašný.

³²A stane sa, že každý, kto bude vzývať meno Hospodinovo, unikne, lebo na vrchu Sione a v Jeruzaleme bude uniklé, tak ako povedal Hospodin, a medzi pozostalými, ktorých povolá Hospodin.