1Ja sam čovjek što upozna bijedu pod šibom gnjeva njegova.
1Alef. Oj, ja som muž, ktorý videl trápenie, ktorý bol švihaný prútom jeho prchlivosti.
2Mene je odveo i natjerao da hodam u tmini i bez svjetlosti.
2Mňa pohnal a zaviedol do tmy a nie do svetla.
3I upravo mene bije i udara bez prestanka njegova ruka.
3Len proti mne sa vracia znova a znova, zaháňa sa svojou rukou každý deň.
4Iscijedio je moje meso, kožu moju, polomio kosti moje.
4Bét. Zvetšil moje telo i moju kožu; skrúšil moje kosti.
5Načinio mi jaram, glavu obrubio tegobama.
5Zastaväl ma dookola a obkľúčil ma horkosťou a nevoľou.
6Pustio me da živim u tminama kao mrtvaci vječiti.
6Usadil ma na tmavých miestach ako tých, ktorí sú mŕtvi navždy.
7Zazidao me, i ja ne mogu izaći, otežao je moje okove.
7Gimel. Ohradil ma, aby som nevyšiel; zaťažil moju reťaz.
8Kada sam vikao i zapomagao, molitvu je moju odbijao.
8I keď kričím a volám pokorne o pomoc, zapcháva svoje uši pred mojou modlitbou.
9Zazidao mi ceste tesanim kamenom, zakrčio je putove moje.
9Ohradil moje cesty tesaným kameňom; moje chodníky poprevracal.
10Meni on bijaše medvjed koji vreba, lav u zasjedi.
10Daleth. Je mi jako čihajúci medveď, ako lev v skrýšach.
11U bespuća me vodio, razdirao, ostavljao me da umirem.
11Odvracia moje cesty a roztrhal ma; učinil ma pustým.
12Napinjao je luk svoj i gađao me kao metu za svoje strelice.
12Natiahol svoje lučište a postavil ma jako cieľ strele.
13U slabine mi sasuo strelice, sinove svoga tobolca.
13Hé. Vrazil do mojich ľadvín strely svojho túla.
14Postao sam smiješan svome narodu, rugalica svakidašnja.
14Stal som sa posmechom všetkému svojmu ľudu, ich pesničkou každý deň.
15Gorčinom me hranio, pelinom me napajao.
15Nasýtil ma horkosťami; napojil ma palinou.
16Puštao me da zube kršim kamen grizući, zakapao me u pepeo.
16Vav. A dal mi zubami drtiť štrk; zohol ma do popola.
17Duši je mojoj oduzet mir i više ne znam što je sreća!
17Odvrhol si moju dušu preč od pokoja, až som i zabudol na to, čo je dobré.
18Rekoh: Dotrajao je život moj i nada koja mi od Jahve dolazi.
18A povedal som: Zahynula moja životná sila a moja nádej, ktorej som sa nadejal od Hospodina.
19Spomeni se bijede moje i stradanja, pelina i otrova!
19Zajin. Pamätaj na moje trápenie a na moje blúdenie sem a ta, na palinu a na jed.
20Bez prestanka na to misli i sahne duša u meni.
20Istotne budeš pamätať, keď aj je moja duša zohnutá vo mne.
21To nosim u srcu i gojim nadu u sebi.
21Toto vše odpoviem svojmu srdcu; preto sa nadejem:
22Dobrota Jahvina nije nestala, milosrđe njegovo nije presušilo.
22Chet. Je to mnohonásobná milosť Hospodinova, že sme nevyhynuli docela; lebo neprestaly jeho zľutovania.
23Oni se obnavljaju svako jutro: tvoja je vjernost velika!
23Sú nové každého rána; veľká je tvoja vernosť.
24"Jahve je dio moj", veli mi duša, "i zato se u nj pouzdajem."
24Mojím dielom je Hospodin, hovorí moja duša; preto sa nadejem na neho.
25Dobar je Jahve onom koji se u nj pouzdaje, duši koja ga traži.
25Teth. Dobrý je Hospodin tým, ktorí očakávajú na neho, duši, ktorá ho hľadá.
26Dobro je u miru čekati spasenje Jahvino!
26Dobre je, aby dúfal človek a mlčky očakával na spasenie Hospodinovo.
27Dobro je čovjeku da nosi jaram za svoje mladosti.
27Dobre je mužovi, aby niesol jarmo vo svojej mladosti.
28Neka sjedi u samoći i šuti, jer mu On to nametnu;
28Jod. Nech sedí o samote a mlčí, keď naloží na neho.
29neka usne priljubi uz prašinu, možda još ima nade!
29Nech vloží svoje ústa do prachu, azda je ešte nádej.
30Neka pruži obraz onome koji ga bije, neka se zasiti porugom.
30Nech podá svoje líce tomu, kto ho bije; nech sa nasýti potupy.
31Jer Gospod ne odbacuje nikoga zauvijek:
31Kaf. Lebo Pán neodvrhne na veky.
32jer ako i rastuži, on se smiluje po svojoj velikoj ljubavi.
32Lebo hoci aj zarmúti, zase sa zľutuje podľa množstva svojej milosti.
33Jer samo nerado on ponižava i rascvili sinove čovjeka.
33Lebo netrápi zo svojho srdca ani nezarmucuje synov človeka.
34Kad se gaze nogama svi zemaljski sužnjevi,
34Lamed. Zdeptať všetkých väzňov zeme pod svoje nohy,
35kad se izvrće pravica čovjeku pred licem Svevišnjeg,
35zohnúť súd muža pred tvárou Najvyššieho,
36kad se krivica nanosi čovjeku u parnici, zar Gospod ne vidi?
36prevrátiť človeka v jeho pravote, či by Pán toho nevidel?
37Tko je rekao nešto i zbilo se? Nije li Gospod to zapovjedio?
37Mem. Kto kedy povedal niečo, a stalo sa, čoho by nebol prikázal Pán?
38Ne dolazi li iz usta Svevišnjega i dobro i zlo?
38Či azda nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré?
39Na što se tuže živi ljudi? Svatko na svoj grijeh.
39Prečo by si tedy sťažoval človek, dokiaľ žije, muž na kázeň za svoje hriechy?
40Ispitajmo, pretražimo pute svoje i vratimo se Jahvi.
40Nun. Nože zkúmajme svoje cesty a zpytujme a navráťme sa až k Hospodinovi!
41Dignimo svoje srce i ruke svoje k Bogu koji je na nebesima.
41Pozdvihnime i svoje srdce s rukami k silnému Bohu v nebesiach!
42Da, mi smo se odmetali, bili nepokorni, a ti, ti nisi praštao!
42My sme sa spreneverili a protivili sme sa, preto si ty neodpustil.
43Obastrt gnjevom svojim, gonio si nas, ubijao i nisi štedio.
43Samek. Zastrel si sa hnevom a stíhaš nás; pobil si, nešetril si.
44Oblakom si se obastro da molitva ne prodre do tebe.
44Zastrel si sa hustým oblakom, aby neprenikla modlitba.
45Načinio si od nas smeće i odmet među narodima.
45Položil si nás za smeti a povrheľ uprostred národov.
46Razjapili usta na nas svi neprijatelji naši.
46Roztvárajú na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia.
47Užas i jama bila nam sudbina, propast i zator!
47Strach a jama je nám údelom, spustošenie a skrúšenie.
48Potoci suza teku iz očiju mojih zbog propasti Kćeri naroda mojega.
48Moje oko tečie potokami vody pre skrúšenie dcéry môjho ľudu.
49Moje oči liju suze bez prestanka, jer prestanka nema
49Ajin. Moje oko sa rozplýva a nemá pokoja a to tak bez prestania,
50dok ne pogleda i ne vidi Jahve s nebesa.
50dokiaľ len nevyzrie a neuvidí Hospodin z nebies.
51Moje mi oko bol zadaje zbog kćeri svih mojega grada.
51Moje oko pôsobí mojej duši bolesť pre všetky dcéry môjho mesta.
52Uporno me k'o pticu progone svi što me mrze, a bez razloga.
52Tsadé. Moji nepriatelia ma nemilosrdne honili, jako nejaké vtáča, bez príčiny.
53U jamu baciše moj život i zatrpaše je kamenjem.
53Aby zničili môj život, hodili ma do jamy a prihádzali ma kamením.
54Voda mi dođe preko glave, rekoh sam sebi: "Pogiboh!"
54Vody zalialy moju hlavu, takže som povedal: Už je po mne!
55I tada zazvah ime tvoje, Jahve, iz najdublje jame.
55Khof. Vzývam tvoje meno, ó, Hospodine, z najhlbšej jamy.
56Ti oču moj glas: "Ne začepljuj uši svoje na vapaje moje."
56Čuješ môj hlas, len nezakrývaj svojho ucha pred mojou prosbou o úľavu, pred mojím pokorným volaním o pomoc!
57Bliz meni bijaše u dan vapaja mog, govoraše: "Ne boj se!"
57Veď si sa blížieval v deň, v ktorý som volal na teba; vše si povedal: Neboj sa!
58Ti si, Gospode, izborio pravdu za dušu moju, ti si život moj izbavio.
58Réš. Riešil si, Pane, pravoty mojej duše; vykúpil si môj život.
59Ti, Jahve, vidje kako me tlače, dosudi mi pravdu.
59Vidíš, ó, Hospodine, prevrátenosť, ktorá sa mi deje; rozsúď môj súd!
60Ti vidje svu osvetu njinu, sve podvale protiv mene.
60Vidíš všetku ich pomstu, všetky ich myšlienky o mne.
61Čuo si, Jahve, podrugivanje njihovo, sve podvale protiv mene.
61Šin. Počul si ich potupu, Hospodine, všetky ich úmysly proti mne,
62Usne protivnika mojih i misli njine protiv mene su cio dan.
62slová rtov tých, ktorí povstávajú proti mne, a ich premýšľanie proti mne každého dňa.
63Kad sjede, kad ustaju, pogledaj samo: ja sam im pjesma-rugalica.
63Hľaď, prosím, na ich sadanie a na ich vstávanie; ja som ich posmešnou pesničkou.
64Vrati im, Jahve, milo za drago, po djelu ruku njihovih.
64Tav. Daj im odplatu, Hospodine, podľa diela ich rúk!
65Učini da srca im otvrdnu, udari ih prokletstvom svojim.
65Daj im zaštítenie srdca, svoju kliatbu na nich.
66Goni ih gnjevno i sve ih istrijebi pod nebesima svojim, Jahve!
66Stíhaj vo svojom hneve a zahlaď ich zpod nebies Hospodinových.