1Spomeni se, Jahve, što nas je snašlo, pogledaj, vidi sramotu našu!
1Rozpomeň sa, Hospodine, na to, čo sa nám udialo; pohliadni, prosím a vidz našu potupu!
2Baština naša pade u ruke strancima, domovi naši pripadoše tuđincima.
2Naše dedičstvo sa prevrátilo a dostalo sa cudzím; naše domy sa dostaly cudzozemcom.
3Siročad smo: oca nemamo, majke su nam kao udovice.
3Sirotami sme, bez otca; naše matky sú jako vdovy.
4Vodu što pijemo plaćamo novcem, i za drvo valja nam platiti.
4Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo prichádza za plat.
5Jaram nam je o vratu, gone nas, iscrpljeni smo, ne daju nam predahnuti.
5Prenasledovaní sme tak, že sú nám vždy na krku; pracujúc ustávame, a niet pre nás odpočinku.
6Pružamo ruke k Egiptu i Asiriji da se kruha nasitimo.
6Egypťanom podávame ruku, Assýrom, aby sme sa nasýtili chleba.
7Oci naši zgriješiše i više ih nema, a mi nosimo krivice njihove.
7Naši otcovia hrešili, a niet ich; my nesieme ich neprávosti.
8Robovi nama zapovijedaju, a nitko da nas izbavi iz ruku njihovih.
8Sluhovia panujú nad nami; nieto nikoho, kto by vytrhol z ich ruky.
9Kruh svoj donosimo izlažući život maču u pustinji.
9Za svoje životy dodávame svoj chlieb pre meč na púšti.
10Koža nam gori kao peć užarena, ognjicom od plamena gladi.
10Naša koža je vypálená jako pec od horúčosti hladu.
11Oskvrnuli su žene na Sionu i djevice u gradovima judejskim.
11Zhanobili ženy na Sione, panny v mestách Júdových.
12Svojim su rukama vješali knezove, ni lica staračka nisu poštivali.
12Kniežatá sú povešané ich rukou; tváre starcov nie sú uctievané.
13Mladići su nosili žrvnjeve, djeca padala pod bremenom drva.
13Mládenci nosia žernov, a deti klesajú pod drevom;
14Starci su ostavili vrata, mladići više ne sviraju na lirama.
14starci prestali sedávať v bráne, mládenci spievať svoju pieseň.
15Radosti nesta iz naših srdaca, naš ples se pretvori u tugovanje.
15Prestala veselosť nášho srdca; naše veselé kolo sa obrátilo v zármutok.
16Pao je vijenac s naše glave, jao nama što zgriješismo!
16Spadla koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili!
17Evo zašto nam srce boluje, evo zašto nam oči se zastiru:
17Preto je naše srdce neduživé; preto sa zatmily naše oči,
18zato što Gora sionska opustje i po njoj se šuljaju šakali.
18pre vrch Sion, ktorý je spustošený; líšky chodia po ňom.
19Ali ti, Jahve, ostaješ zauvijek, tvoj je prijesto od koljena do koljena.
19Ty, ó, Hospodine, tróniš na veky; tvoja stolica na pokolenie a pokolenie.
20Zašto da nas zaboraviš zauvijek, da nas ostaviš za mnoge dane?
20Prečo zabúdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy?
21Vrati nas k sebi, Jahve, obratit ćemo se, obnovi dane naše kao što nekoć bijahu.
21Navráť nás, Hospodine, k sebe, a navrátime sa; obnov naše dni jako kedysi!
22Il' nas hoćeš sasvim zabaciti i na nas se beskrajno srditi?
22Ale ty si nás celkom zavrhol, hneváš sa na nás veľmi preveľmi.