1(Bøn af en elendig, når hans Kraft svigter, og han udøser sin Klage for HERREN.) HERRE, lyt til min bøn, lad mit råb komme til dig,
1Modlitba biedneho, keď úpel v trápení a pred Hospodinom vylieval svoju žiaľbu.
2skjul dog ikke dit Åsyn for mig; den Dag jeg stedes i Nød, bøj da dit Øre til mig; når jeg kalder, så skynd dig og svar mig!
2Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje pokorné volanie nech prijde k tebe!
3Thi mine Dage svinder som Røg, mine Ledemod brænder som Ild;
3Neskrývaj predo mnou svojej tvári v deň, keď mi je úzko. Nakloň ku mne svoje ucho. V deň, keď volám, rýchle sa mi ozvi.
4mit Hjerte er svedet og - visnet som Græs, thi jeg glemmer at spise mit Brød.
4Lebo moje dni miznú jako dym a moje kosti sú vypálené jako ohnište.
5Under min Stønnen klæber mine Ben til Huden;
5Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb.
6jeg ligner Ørkenens Pelikan, er blevet som Uglen på øde Steder;
6Od hlasu môjho vzdychania prischla moja kosť k môjmu mäsu.
7om Natten ligger jeg vågen og jamrer så ensom som Fugl på Taget;
7Podobný som pelikánovi na púšti. Som ako sova v sboreninách.
8mine Fjender håner mig hele Dagen; de der spotter mig, sværger ved mig.
8Bdejem a som ako osamelý vrabec na streche.
9Thi Støv er mit daglige Brød, jeg blander min Drik med Tårer
9Každý deň ma hanobia moji nepriatelia; tí, ktorí bláznia oproti mne, posmešne prisahajú na mňa.
10over din Harme og Vrede, fordi du tog mig og slængte mig bort;
10Lebo jem popol ako chlieb a svoj nápoj miešam so slzami.
11mine Dage hælder som Skyggen, som Græsset visner jeg hen.
11Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
12Men du troner evindelig, HERRE, du ihukommes fra Slægt til Slægt;
12Moje dni sú jako miznúci tieň a ja schnem ako bylina.
13du vil rejse dig og forbarme dig over Zion, når Nådens Tid, når Timen er inde;
13Ale ty, Hospodine, trváš na veky a tvoja pamiatka na pokolenie a pokolenie.
14thi dine Tjenere elsker dets Sten og ynkes over dets Grushobe.
14Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas učiniť mu milosrdenstvo, lebo už prišiel určený čas.
15Og HERRENs Navn skal Folkene frygte, din Herlighed alle Jordens Konger;
15Lebo tvoji služobníci majú radi jeho kamene a majú ľútosť s jeho prachom.
16thi HERREN opbygger Zion, han lader sig se i sin Herlighed;
16A pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci kráľovia zeme tvojej slávy.
17han vender sig til de hjælpeløses Bøn, lader ej deres Bøn uænset.
17Lebo Hospodin vystaví Sion; ukáže sa vo svojej sláve.
18For Efterslægten skal det optegnes, af Folk, der skal fødes, skal prise HERREN;
18Pohliadne na modlitbu obnaženého a neopovrhne ich modlitbou.
19thi han ser ned fra sin hellige Højsal, HERREN skuer ned fra Himmel til Jord
19Zapíše sa to pre budúce pokolenie, a ľud, ktorý má byť stvorený, bude chváliť Hospodina,
20for at høre de fangnes Stønnen og give de dødsdømte Frihed,
20pretože pozrel s výsosti svojej svätosti, Hospodin, s nebies sa podíval na zem,
21at HERRENs Navn kan forkyndes i Zion, hans - Pris i Jerusalem,
21aby počul stonanie väzňa, aby rozviazal synov smrti,
22når Folkeslag og Riger til Hobe samles for at tjene HERREN.
22aby rozprával meno Hospodinovo na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme,
23Han lammed min Kraft på Vejen, forkorted mit Liv.
23keď sa dovedna shromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžily Hospodinovi.
24Jeg siger: Min Gud, tag mig ikke bort i Dagenes Hælvt! Dine År er fra Slægt til Slægt.
24Strápil moju silu na ceste, ukrátil moje dni.
25Du grundfæsted fordum Jorden, Himlene er dine Hænders Værk;
25Vravel som: Môj Bože, neber ma preč v polovici mojich dní, veď tvoje roky sú cez pokolenia pokolení.
26de falder, men du består, alle slides de op som en Klædning;
26Ty si tam predtým založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia;
27som Klæder skifter du dem; de skiftes, men du er den samme, og dine År får aldrig Ende!
27ony zahynú, ale ty stojíš, a všetky zvetšejú ako rúcho; zameníš ich ako odev, a budú zamenené.
28Dine Tjeneres Børn fæster Bo, deres Sæd skal bestå for dit Åsyn.
28Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca.
29Synovia tvojich služobníkov budú bývať, a ich semeno bude stáť pevne pred tebou.