1(Til sangmesteren. Med strengespil. En salme af David.) Svar, når jeg råber, min Retfærds Gud! I Trængsel skaffede du mig Rum. Vær nådig og hør min Bøn!
1Náčelníkovi speváckeho sboru na neginót, strunový to nástroj hudobný. Žalm Dávidov.
2Hvor længe, I Mænd, skal min Ære skændes? Hvor længe vil I elske Tomhed, søge Løgn? - Sela.
2Ohlás sa mi, keď volám, ó, Bože mojej spravedlivosti, ktorý si mi v úzkosti upriestranňoval. Zmiluj sa nado mnou a vyslyš moju modlitbu!
3Vid dog, at HERREN er mig underfuldt god; når jeg påkalder HERREN, hører han mig.
3Synovia smrteľného človeka, dokiaľ bude tupená moja sláva? Dokiaľ budete milovať márnosť, hľadať lož?! Sélah.
4Vredes kun, men forsynd eder ikke, tænk efter på eders Leje og ti! - Sela.
4Ale vedzte, že Hospodin učiní zvláštnu vec pri svojom milom. Hospodin vyslyší, keď budem volať k nemu.
5Bring rette Ofre og stol på HERREN!
5Zľaknite sa a nehrešte; hovorte o tom vo svojom srdci na svojej loži a mlčte! Sélah.
6Mange siger: "Hvo bringer os Lykke?" Opløft på os dit Åsyns Lys!
6Obetujte obeti spravedlivosti a nadejte sa na Hospodina.
7HERRE, du skænked mit Hjerte en Glæde, større end deres, da Korn og Most flød over.
7Mnohí hovoria: Kto nám ukáže dobré?! Pozdvihni na nás svetlo svojej tvári, ó, Hospodine!
8I Fred går jeg til Hvile og slumrer straks, thi, HERRE, du lader mig bo alene i Tryghed.
8A dáš do môjho srdca väčšiu radosť, ako majú oni vtedy, keď sa im urodí hojnosť zbožia, a keď natlačia množstvo vína.
9V pokoji oboje: i ľahnem i budem spať, lebo ty, Hospodine, mi sám dáš bývať bezpečne.