1(Til sangmesteren. Med strengespil. Efter den ottende. En salme af David.) HERRE, revs mig ej i din Vrede, tugt mig ej i din Harme,
1Náčelníkovi speváckeho sboru na neginót; na nápev: Ôsma... Žalm Dávidov.
2vær mig nådig Herre, jeg sygner hen, mine Ledmod skælver, læg mig, Herre!
2Hospodine, nekáraj ma vo svojom hneve a netresci ma vo svojej prchlivosti!
3Såre skælver min Sjæl; o HERRE, hvor længe endnu?
3Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo som zomdlený; uzdrav ma, Hospodine, lebo moje kosti sa chvejú zdesením;
4Vend tilbage, HERRE, og frels min Sjæl, hjælp mig dog for din Miskundheds Skyld!
4aj moja duša sa veľmi chveje. A ty, ó, Hospodine, dokedy?!-
5Thi i Døden kommes du ikke i Hu, i Dødsriget hvo vil takke dig der?
5Navráť sa zase, Hospodine, vytrhni moju dušu; zachráň ma pre svoju milosť.
6Jeg er så træt af at sukke; jeg væder hver Nat mit Leje, bader med Tårer min Seng;
6Lebo v smrti nieto rozpomienky na teba, a kto ťa bude oslavovať v hrobe?!
7mit Øje hentæres af Sorg, sløves for alle mine Fjenders Skyld.
7Ustal som vo svojom úpení; každú noc máčam svoju posteľ slzami, slzami polievam svoje ležište.
8Vig fra mig, alle I Udådsmænd, thi HERREN har hørt min Gråd,
8Moja tvár uvädla od trápenia, zostárla pre všetkých a tak mnohých mojich protivníkov.
9HERREN har hørt min Tryglen, min Bøn tager HERREN imod.
9Odstúpte odo mňa všetci, ktorí páchate neprávosť, lebo Hospodin počul hlas môjho plaču,
10Beskæmmes skal alle mine Fjender og såre forfærdes, brat skal de vige med Skam.
10áno, počul Hospodin moju pokornú prosbu; Hospodin prijal moju modlitbu.
11Hanbiť sa budú a zdesení súc budú sa veľmi triasť všetci moji nepriatelia. Nazpät sa obrátia a budú sa hanbiť razom.