1ای خداوند، با دشمنان من دشمنی نما و جنگ کن با کسانی که با من می جنگند.
1Dávidov Pravoť sa, Hospodine, s tými, ktorí sa so mnou pravotia! Bojuj s tými, ktorí so mnou bojujú!
2سپر و زره را بگیر و برای کمک من برخیز.
2Pochyť malý a veľký štít a povstaň mi na pomoc!
3نیزه و شمشیر را بر ضد تعقیب کنندگانم بلند کن و مرا از نجات جانم مطمئن ساز.
3Vezmi kopiju a zastaň do cesty oproti tým, ktorí ma honia! Povedz mojej duši: Ja som tvoje spasenie.
4آنانی که قصد جان مرا دارند، شرمنده و رسوا شوند و کسانی که بدخواه من هستند، شکست خورده و خجل گردند.
4Nech sa hanbia a pýria tí, ktorí hľadajú moju dušu. Nech uhnú zpät a rumenejú studom tí, ktorí myslia na moje zlé!
5مثل کاه در برابر باد باشند و فرشتۀ خداوند آن ها را براند.
5Nech sú jako plevy pred vetrom a anjel Hospodinov ten, ktorý ich honí.
6راه شان تاریک و لغزنده گردد و فرشتۀ خداوند در تعقیب شان باشد.
6Nech je ich cesta tmavá a klzká, a anjel Hospodinov ten, ktorý ich stíha;
7زیرا دام خود را بی سبب برای من گسترده و برای جان من بی جهت چاه کنده اند.
7lebo mi bez príčiny ukryli jamu svojej siete; bez príčiny ju vykopali mojej duši.
8پس بلای ناگهانی بر سر شان بیاید و به دامی که برای من نهاده اند، خود شان گرفتار شوند و هلاک گردند.
8Nech prijde na neho pohroma, tak čo nezvie, a jeho sieť, ktorú ukryl, nech lapí jeho samého; v pohrome nech padne do nej.
9آنگاه جان من در خداوند شادمانی می کند و بخاطر نجاتی که او می دهد خوشحال می گردد.
9Ale moja duša bude plesať v Hospodinovi, radovať sa bude v jeho spasení.
10با تمام وجودم می گویم: «ای خداوند، کیست مانند تو که شخص ضعیف را از دست زورمندان برهاند و مسکین و بینوا را از دست تاراجگران؟»
10Všetky moje kosti povedia: Hospodine, kto je tebe podobný, ktorý vytrhuješ biedneho z ruky toho, ktorý je silnejší od neho, biedneho a chudobného z moci toho, ktorý ho zdiera?!
11شاهدان بی رحم بر ضد من برخاسته و مرا به کاری که نکرده ام متهم می سازند.
11Povstávajú ukrutní svedkovia, ktorí sa ma pýtajú na to, o čom neviem.
12در مقابل نیکی هایم به من بدی می کنند و جان مرا می رنجانند.
12Odplácajú mi zlým za dobré, osirelosťou mojej duši;
13و اما من، وقتی آن ها بیمار بودند لباس ماتم پوشیدم، جان خود را با روزه رنج دادم و برای شان دعا و زاری نمودم.
13kým som sa ja, keď oni boli nemocní, odieval drsným rúchom smútočným; trápil som svoju dušu pôstom a modlieval som sa v sebe za nich.
14مانند کسی که برای یک دوست و برادر خود غصه کند و یا مانند کسی که در غم مادر خود نوحه کند، برای شان ماتم گرفتم.
14Choval som sa naproti nemu, jako keby mi bol býval priateľom, ako čo by mi bol býval bratom, žialil som ako nad matkou; chodil som smutný, zronený!
15اما وقتی که من در زحمت افتادم، آن ها شاد و خندان دَورم جمع شدند و همچون آدم های پست مرا مسخره کردند و حتی آنانی که نمی شناختم از بدرفتاری با من دست بر نداشتند.
15A keď som ja klesol, oni sa radujú a shromažďujú sa, shromažďujú sa proti mne najmizernejší, tak, čo ja neviem, utŕhajú mi a nemlčia.
16مثل بدکارانی در ضیافت ریاکارانۀ شان، دندانهای خود را جهت من بهم می سائیدند.
16Medzi lakotnými pokrytci škrípu na mňa svojimi zubami.
17ای خداوند، تا به کی نظاره گر خواهی بود؟ جانم را از شر آن ها خلاص کن و یگانۀ مرا از دست شیران درنده.
17Pane, dokedy sa budeš dívať na to? Navráť moju dušu vytrhnúc ju od ich všelijakej zkazy, od mladých ľvov moju jedinú.
18آنگاه در میان جماعت بزرگ ترا ستایش نموده و در جمع مردم ترا سپاس خواهم گفت.
18Budem ťa oslavovať vo veľkom shromaždení, chváliť ťa budem v mocnom zástupe ľudu.
19نگذار آنانی که بی جهت دشمن من اند، بر من سرافرازی نمایند و آنانی که بی سبب از من متنفرند مسخره ام کنند.
19Nech sa neradujú nado mnou moji lživí nepriatelia; nech nežmurkajú okom tí, ktorí ma nenávidia bez príčiny.
20زیرا سخن آن ها با من از روی صلح نیست و با سخنان ریاکارانه بر ضد کسانی که عاجز و آرامند توطئه می چینند.
20Lebo nehovoria na pokoj, ale na pokojných zeme vymýšľajú ľstivé veci.
21آن ها مرا متهم ساخته می گویند: «ها ها، ما به چشم خود دیدیم»
21Na široko roztvárajú svoje ústa proti mne a hovoria: Aha, aha! Už vidí naše oko!
22ای خداوند، تو از همه چیز آگاهی، پس سکوت مفرما. ای خداوند از من دور مباش.
22No, ty vidíš, Hospodine, a preto nemlč, môj Pane; nevzďaľuj sa odo mňa!
23ای خداوند و ای خدای من، برخیز و از من دفاع کن و به داد من برس.
23Zobuď sa a precítni rozsúdiť môj súd, môj Bože a môj Pane, rozriešiť moju pravotu.
24ای خداوند، خدای من، موافق عدالت خود در مورد من داوری کن و نگذار که بر من سرافرازی کنند.
24Súď ma podľa svojej spravedlivosti, Hospodine, môj Bože, a nech sa neradujú nado mnou!
25مگذار که آن ها در دل خود بگویند: «ما به آرزوی خود رسیدیم و او را برباد کردیم.»
25Nech nepovedia vo svojom srdci: Aha, naša duša! Nech nepovedia: Pohltili sme ho.
26آنانی که از بدبختی من شادند، شرمنده و خوار شوند و کسانی که بر من سرافرازی می کنند، سرافگنده و رسوا گردند.
26Nech sa hanbia a rumenejú všetci dovedna, ktorí sa radujú môjmu zlému; nech oblečú hanbu a stud, ktorí sa povyšujú nado mňa.
27اما آنانی که خواهان حق من هستند شادمان و خوشحال گردیده و پیوسته بگویند: «خداوند بزرگ است که خواستار سلامتی و سعادت خدمتگزار خود می باشد»آنگاه زبان من عدالت تو را بیان می کند و ستایش تو را تمامیِ روز.
27Nech hlasite plesajú a radujú sa tí, ktorí majú záľubu v mojej spravedlivosti, a nech vždycky hovoria: Veľký je Hospodin, ktorý má záľubu v pokoji svojho služobníka.
28آنگاه زبان من عدالت تو را بیان می کند و ستایش تو را تمامیِ روز.
28A môj jazyk bude hlaholať tvoju spravedlivosť, každý deň zvestovať tvoju chválu.