¹Dead flies cause the ointment of the apothecary to stink [and] ferment; [so] a little folly is weightier than wisdom [and] honour.

¹Jako mŕtva mucha nasmradí a nakvasí masť apotekára, tak i vzácneho človeka pre múdrosť a slávu potupí máličko bláznovstva.

²The heart of a wise [man] is at his right hand; but a fool's heart at his left.

²Srdce múdreho je po jeho pravici, ale srdce blázna po jeho ľavici.

³Yea also, when he that is a fool walketh by the way, his sense faileth [him], and he saith to every one [that] he is a fool.

³Ešte i na ceste, keď ide blázon, trpí jeho srdce nedostatkom, a hovorí všetkým, že je blázon.

⁴If the spirit of the ruler rise up against thee, leave not thy place; for quietness pacifieth great offences.

⁴Ak povstane proti tebe duch panovníka, neopusti svojho miesta; lebo krotká pokojnosť činí prietrž velikým hriechom.

⁵There is an evil that I have seen under the sun, as an error [that] proceedeth from the ruler:

⁵Je aj iné zlo, ktoré som videl pod slnkom, ako je poblúdenie, ktoré vychádza zpred vladára.

⁶folly is set in great dignities, but the rich sit in a low place.

⁶Bláznovstvo býva dané na veľké výšiny, a bohatí sedávajú v nízkosti.

⁷I have seen servants upon horses, and princes walking as servants upon the earth.

⁷Videl som sluhov na koňoch a kniežatá, ktoré chodily jako sluhovia po zemi.

⁸He that diggeth a pit falleth into it; and whoso breaketh down a hedge, a serpent biteth him.

⁸Ten, kto kope jamu, padne do nej, a toho, kto borí plot, poštípe had.

⁹Whoso removeth stones is hurt therewith; he that cleaveth wood is endangered thereby.

⁹Kto odvaľuje kamene, ublíži si nimi, a ten, kto štiepe drevo, je ním ohrozený.

¹⁰If the iron be blunt, and one do not whet the edge, then must he apply more strength; but wisdom is profitable to give success.

¹⁰Ak je železo tupé, a niekto nenabrúsi jeho ostria, človek musí napnúť sily; avšak lepšie to spraví múdrosť.

¹¹If the serpent bite before enchantment, then the charmer hath no advantage.

¹¹Ak poštípe had, keď ešte nebolo zakliatia, nemá užitku zaklínač.

¹²The words of a wise man's mouth are gracious; but the lips of a fool swallow up himself.

¹²Slová úst múdreho sú ľúbezné, ale rty blázna pohltia jeho samého.

¹³The beginning of the words of his mouth is folly; and the end of his talk is mischievous madness.

¹³Počiatkom slov jeho úst je bláznovstvo a koncom jeho úst zlé šialenstvo.

¹⁴And the fool multiplieth words: [yet] man knoweth not what shall be; and what shall be after him, who will tell him?

¹⁴A blázon množí slová, kým človek nevie, čo bude; a to, čo bude po ňom, kto mu oznámi?

¹⁵The labour of fools wearieth them, because they know not how to go to the city.

¹⁵Práca bláznov ho unavuje, blázna, ktorý nevie ani len odísť do mesta.

¹⁶Woe to thee, O land, when thy king is a child, and thy princes eat in the morning!

¹⁶Beda tebe zem, ktorej kráľom je dieťa, a ktorej kniežatá hodujú za rána!

¹⁷Happy art thou, O land, when thy king is a son of nobles, and thy princes eat in [due] season, for strength, and not for drunkenness!

¹⁷Blahoslavená si zem, ktorej kráľom je syn rodu šľachetných, a ktorej kniežatá jedia na čas, pre posilnenie a nie pre opilstvo.

¹⁸By much sloth fulness the framework falleth in; and through idleness of the hands the house drippeth.

¹⁸Pre lenivosť klesá krov, a pre opustenie rúk tečie do domu.

¹⁹A feast is made for laughter, and wine maketh life merry; but money answereth everything.

¹⁹Pre veselý smiech stroja hostinu, a víno obveseľuje život, a peniaze dopomáhajú k tomu všetkému.

²⁰Curse not the king, no, not in thy thought; and curse not the rich in thy bedchamber: for the bird of the air will carry the voice, and that which hath wings will tell the matter.

²⁰Ani vo svojej mysli nezloreč kráľovi jako ani vo svoje ložnici nezloreč bohatému, lebo nebeský vták odnesie hlas, a okrýdlenec oznámi vec.