¹And I returned and saw all the oppressions that are done under the sun: and behold, the tears of the oppressed, and they had no comforter; and on the side of their oppressors was power, and they had no comforter.

¹Potom som sa obrátil a videl som všetky tie útisky, ktoré sa dejú pod slnkom, a hľa, slzy utiskovaných, a nemali toho, kto by potešil, ani moci vyprostiť sa z ruky tých, ktorí ich utiskovali, ani tedy nemali toho, kto by potešil.

²Then I praised the dead who are already dead more than the living who are yet alive;

²Preto som za šťastnejších vychvaľoval mŕtvych, ktorí už dávno pomreli, ako živých, ktorí žijú po dnes,

³and more fortunate than both is he who hath not yet been, who hath not seen the evil work that is done under the sun.

³a že lepšie nad obojich je tomu, kto ešte vôbec nebol, kto nevidel zlého skutku, ktorý sa deje pod slnkom.

⁴And I saw all labour, and all success of work, that it is man's jealousy of his neighbour. This also is vanity and pursuit of the wind.

⁴A videl som všetku tú námahu a každú tú obratnosť v práci, že je to revnivosť jedného na druhého. Aj to je márnosť a honba po vetre.

⁵The fool foldeth his hands together, and eateth his own flesh.

⁵Blázon zakladá svoje ruky a jie svoje mäso.

⁶Better is a handful with quietness, than both hands full with labour and pursuit of the wind.

⁶Lepšia vraj plná hrsť pokoja ako plné priehrštia námahy a honby po vetre.

⁷And I returned and saw vanity under the sun.

⁷A zase som sa obrátil a videl som inú márnosť pod slncom.

⁸There is one [alone] and without a second; also he hath neither son nor brother: yet is there no end of all his labour, neither is his eye satisfied with riches, and [he saith not], For whom then am I labouring, and depriving my soul of good? This also is vanity and a grievous occupation.

⁸Niekto je sám, a neni druhého; nemá ani syna ani brata, a predsa nie je konca všetkej jeho namáhavej práci, ani sa jeho oči nenasýtia bohatstva, ani si nepovie: Pre koho sa ja trudím a pracujem a unímam svojej duši dobrého? Aj to je márnosť a zlé zamestnanie.

⁹Two are better than one; because they have a good reward for their labour.

⁹Lepšie dvom ako jednému, pretože majú dobrú mzdu za svoju prácu.

¹⁰For if they fall, the one will lift up his fellow; but woe to him that is alone when he falleth, and who hath not another to lift him up!

¹⁰Lebo ak padnú, jeden pozdvihne svojho druha. Ale beda jednému, ktorý padne; neni druhého, aby ho pozdvihol.

¹¹Again, if two lie together, then they have warmth; but how can one alone be warm?

¹¹Tiež ak ležia dvaja spolu, zahrejú sa; ale jeden akože sa zahreje?

¹²And if a [man] overpower the one, the two shall withstand him; and a threefold cord is not quickly broken.

¹²A keby sa niekto chcel zmocniť toho jedného, oni dvaja sa postavia proti nemu, a motúz, spletený vo troje, nepretrhne sa tak rýchle.

¹³Better is a poor but wise youth than an old and foolish king, who knoweth no more how to be admonished.

¹³Lepšie chudobné dieťa a múdre ako starý kráľ a blázon, ktorý sa už nevie ani dať poučiť.

¹⁴For out of the prison-house he came forth to reign, although he was born poor in his kingdom.

¹⁴Lebo vyšlo z domu väzňov, aby kraľovalo, keď sa aj v jeho kráľovstve narodilo chudobné.

¹⁵I saw all the living that walk under the sun, with the child, the second, that should stand up in his stead.

¹⁵Videl som všetkých živých, ktorí chodia pod slnkom, s tým druhým dieťaťom, ktoré sa postavilo na jeho miesto.

¹⁶[There is] no end of all the people, of all that stood before them; those however that come after shall not rejoice in him. Surely this also is vanity and a striving after the wind.

¹⁶Nebolo konca všetkému ľudu, všetkým, ktorým bol na čele; ale už potomci sa mu neradovali. Istotne je i to márnosť a shon po vetre.