¹My son, attend unto my wisdom, incline thine ear to my understanding;

¹Môj synu, nože pozoruj na moju múdrosť a nakloň svoje ucho k mojej umnosti,

²that thou mayest keep reflection, and that thy lips may preserve knowledge.

²aby si ostríhal obozretnosť, a tvoje rty aby pozorovaly na známosť.

³For the lips of the strange woman drop honey, and her mouth is smoother than oil;

³Lebo rty cudzej ženy kvapkajú medom, a jej ústa sú hladšie ako olej.

⁴but her end is bitter as wormwood, sharp as a two-edged sword.

⁴Ale jej koniec je horký jako palina; je ostrý jako dvojsečný meč.

⁵Her feet go down to death; her steps take hold on Sheol.

⁵Jej nohy sostupujú do smrti; jej kroky sa držia pekla.

⁶Lest she should ponder the path of life, her ways wander, she knoweth not [whither].

⁶Len aby nejako neuvážila cesty života, jej drahy sa túlajú; nevie, čo robí.

⁷And now, children, hearken unto me, and depart not from the words of my mouth.

⁷Preto teraz, synovia, poslúchajte ma a neuhnite od rečí mojich úst.

⁸Remove thy way far from her, and come not nigh the door of her house:

⁸Vzdiaľ svoju cestu od nej a nepribližuj sa ku dveriam jej domu,

⁹lest thou give thine honour unto others, and thy years unto the cruel;

⁹aby si nedal iným svojej slávy a svojich rokov ukrutníkovi;

¹⁰lest strangers be filled with thy wealth, and the fruits of thy toil [come] into the house of a stranger;

¹⁰aby sa nenasýtili cudzí tvojej sily, a tvoje práce aby nezostaly v dome cudzinca.

¹¹and thou mourn in thine end, when thy flesh and thy body are consumed;

¹¹A reval by si ku svojmu koncu, keď by si zničil svoje telo a svoje mäso

¹²and thou say, How have I hated instruction, and my heart despised reproof!

¹²a povedal by si: Ej, ako som nenávidel kázne, a moje srdce pohŕdalo káraním!

¹³and I have not hearkened unto the voice of my teachers, nor inclined mine ear to those that instructed me;

¹³A nepočúval som na hlas svojich učiteľov a nenaklonil som svojho ucha k tým, ktorí ma učili.

¹⁴I was well nigh in all evil in the midst of the congregation and assembly.

¹⁴Málo chýbalo, a bol by som býval v každom zle, prostred shromaždenia a obce.

¹⁵Drink waters out of thine own cistern, and running waters out of thine own well.

¹⁵Pi vodu zo svojej cisterny a tečúce vody zo svojej vlastnej studne.

¹⁶Thy fountains shall be poured forth, as water-brooks in the broadways.

¹⁶Či sa budú rozlievať tvoje pramene ta von, po uliciach potoky vôd?

¹⁷Let them be only thine own, and not strangers' with thee.

¹⁷Nech sú pre teba pre samého a nie pre cudzích s tebou.

¹⁸Let thy fountain be blessed; and have joy of the wife of thy youth.

¹⁸Nech je tvoj prameň požehnaný, a raduj sa zo ženy svojej mladosti.

¹⁹As a lovely hind and a graceful roe, let her breasts satisfy thee at all times: be thou ravished continually with her love.

¹⁹Jako ľúbezná laň a utešená srna; nech ťa opájajú jej prsia každého času; v jej láske sa kochaj ustavične.

²⁰And why shouldest thou, my son, be ravished with a strange woman, and embrace the bosom of a stranger?

²⁰A prečo by si sa kochal, môj synu, v cudzej a prečo by si objímal ňádra cudzozemky?

²¹For the ways of man are before the eyes of Jehovah, and he pondereth all his paths.

²¹Lebo cesty človeka sú pred očima Hospodinovými, a on váži všetky jeho stezy.

²²His own iniquities shall take the wicked, and he shall be holden with the cords of his sin.

²²Jeho vlastné neprávosti zajmú bezbožného, a uviazne v povrazoch svojho hriechu.

²³He shall die for want of discipline; and in the greatness of his folly he shall go astray.

²³On zomrie preto, že niet u neho kázne, a bude blúdiť v množstve svojho bláznovstva.