¹{To the chief Musician. Of David. A Psalm.} O God of my praise, be not silent:

¹Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov. Bože mojej chvály, nemlč!

²For the mouth of the wicked [man] and the mouth of deceit are opened against me: they have spoken against me with a lying tongue,

²Lebo ústa bezbožníka a ústa ľsti sa otvorily proti mne; hovoria so mnou lživým jazykom.

³And with words of hatred have they encompassed me; and they fight against me without a cause.

³Obkľúčili ma slovami nenávisti a bojujú proti mne bez príčiny.

⁴For my love they are mine adversaries; but I [give myself unto] prayer.

⁴Za moju lásku útočia na mňa a ja mám len modlitbu.

⁵And they have rewarded me evil for good, and hatred for my love.

⁵A skladajú na mňa zlé za dobré a odplácajú mi nenávisťou za moju lásku.

⁶Set a wicked [man] over him, and let [the] adversary stand at his right hand;

⁶Ustanov nad ním bezbožníka, a satan nech mu stojí po jeho pravej ruke.

⁷When he shall be judged, let him go out guilty, and let his prayer become sin;

⁷Keď sa bude súdiť nech vyjde zpred súdu jako bezbožný a jeho modlitba nech mu je hriechom.

⁸Let his days be few, let another take his office;

⁸Jeho dní nech je málo; jeho úrad nech vezme iný.

⁹Let his sons be fatherless, and his wife a widow;

⁹Jeho synovia nech sú sirotami, a jeho žena nech je vdovou!

¹⁰Let his sons be vagabonds and beg, and let them seek [their bread] far from their desolate places;

¹⁰Jeho synovia nech sú tulákmi, nech žobrú a nech hľadajú svoj chlieb zo svojich spustlých bývanísk.

¹¹Let the usurer cast the net over all that he hath, and let strangers despoil his labour;

¹¹Nech shabe úžerník všetko, čo má, a to, čo nadobudol úlisnou prácou, nech rozchvátajú cudzí.

¹²Let there be none to extend kindness unto him, neither let there be any to favour his fatherless children;

¹²Nech nemá nikoho, kto by mu preukázal milosť, ani nech nie je toho, kto by sa zmiloval nad jeho sirotami.

¹³Let his posterity be cut off; in the generation following let their name be blotted out:

¹³Jeho potomstvo nech vytnú, a v druhom pokolení nech je vyhladené ich meno!

¹⁴Let the iniquity of his fathers be remembered with Jehovah, and let not the sin of his mother be blotted out;

¹⁴Nech sa pamätá na neprávosť jeho otcov pred Hospodinom, a hriech jeho matere nech nie je vyhladený!

¹⁵Let them be before Jehovah continually, that he may cut off the memory of them from the earth:

¹⁵Nech sú stále pred Hospodinom, a nech vytne ich pamiatku zo zeme,

¹⁶Because he remembered not to shew kindness, but persecuted the afflicted and needy man, and the broken in heart, to slay him.

¹⁶pretože nepamätal na to, aby činil milosť, ale prenasledoval človeka, biedneho a chudobného a zbitého srdcom, aby ho zavraždil.

¹⁷And he loved cursing; so let it come unto him. And he delighted not in blessing; and let it be far from him.

¹⁷A keďže miloval kliatbu, nech tedy prijde na neho; nemal záľuby v požehnaní, nuž nech sa vzdiali od neho.

¹⁸And he clothed himself with cursing like his vestment; so let it come into his bowels like water, and like oil into his bones;

¹⁸A tak oblečie kliatbu jako svoj odev, a vojde do jeho vnútorností jako voda a jako olej do jeho kostí.

¹⁹Let it be unto him as a garment with which he covereth himself, and for a girdle wherewith he is constantly girded.

¹⁹Nech mu je ako rúcho, ktorým sa odeje, a jako opasok, ktorý opáše navždy.

²⁰Let this be the reward of mine adversaries from Jehovah, and of them that speak evil against my soul.

²⁰To bude odplatou od Hospodina tých, ktorí útočia na mňa, a tých, ktorí hovoria zlé proti mojej duši.

²¹But do *thou* for me, Jehovah, Lord, for thy name's sake; because thy loving-kindness is good, deliver me:

²¹Ale ty, Hospodine, môj Pane, učiň so mnou podľa svojej lásky pre svoje meno; lebo tvoja milosť je dobrá; vytrhni ma!

²²For I am afflicted and needy, and my heart is wounded within me.

²²Lebo som biedny a chudobný, a moje srdce je zranené vo mne.

²³I am gone like a shadow when it lengtheneth; I am tossed about like the locust;

²³Jako tôňa, keď sa nachyľuje, ta idem; striasajú ma jako kobylku.

²⁴My knees are failing through fasting, and my flesh hath lost its fatness;

²⁴Moje kolená klesajú od pôstu, a moje telo schudlo.

²⁵And I am become a reproach unto them; [when] they look upon me they shake their heads.

²⁵A ja som im za potupu; keď ma vidia, kývajú svojou hlavou.

²⁶Help me, Jehovah my God; save me according to thy loving-kindness:

²⁶Pomôž mi, Hospodine, môj Bože! Zachráň ma podľa svojej milosti,

²⁷That they may know that this is thy hand; that *thou*, Jehovah, hast done it.

²⁷aby poznali, že je to tvoja ruka, že si to ty učinil, Hospodine!

²⁸Let *them* curse, but bless *thou*; when they rise up, let them be ashamed, and let thy servant rejoice.

²⁸Nech oni zlorečia, ale ty dobroreč. Keď povstanú, nech sa hanbia, a tvoj služobník nech sa raduje.

²⁹Let mine adversaries be clothed with confusion, and let them cover themselves with their shame as with a mantle.

²⁹Moji odporcovia nech oblečú stud a nech sa odejú svojou hanbou jako plášťom!

³⁰I will greatly celebrate Jehovah with my mouth; yea, I will praise him among the multitude.

³⁰Veľmi budem oslavovať Hospodina svojimi ústy a budem ho chváliť medzi mnohými,

³¹For he standeth at the right hand of the needy, to save him from those that judge his soul.

³¹pretože stojí po pravici chudobného, aby ho zachránil od tých, ktorí súdia jeho dušu.