1La neuvième année du règne de Sédécias, le dixième jour du dixième mois, Nebucadnetsar, roi de Babylone, vint avec toute son armée contre Jérusalem; il campa devant elle, et éleva des retranchements tout autour.
1A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, i s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu a rozložil sa proti nemu táborom, a vystavil proti nemu hradby dookola.
2La ville fut assiégée jusqu'à la onzième année du roi Sédécias.
2A tak bolo mesto obľahnuté až do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša.
3Le neuvième jour du mois, la famine était forte dans la ville, et il n'y avait pas de pain pour le peuple du pays.
3Deviateho dňa toho štvrtého mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme.
4Alors la brèche fut faite à la ville; et tous les gens de guerre s'enfuirent de nuit par le chemin de la porte entre les deux murs près du jardin du roi, pendant que les Chaldéens environnaient la ville. Les fuyards prirent le chemin de la plaine.
4Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní mužovia utiekli tej noci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. A Chaldeji ležali proti mestu dookola. A kráľ odišiel cestou roviny Araby.
5Mais l'armée des Chaldéens poursuivit le roi et l'atteignit dans les plaines de Jéricho, et toute son armée se dispersa loin de lui.
5Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli ho na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.
6Ils saisirent le roi, et le firent monter vers le roi de Babylone à Ribla; et l'on prononça contre lui une sentence.
6A oni chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly a tam ho súdili.
7Les fils de Sédécias furent égorgés en sa présence; puis on creva les yeux à Sédécias, on le lia avec des chaînes d'airain, et on le mena à Babylone.
7A synov Cedekiášových pobili pred jeho očima, a oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami, a doviedli ho do Babylona.
8Le septième jour du cinquième mois, -c'était la dix-neuvième année du règne de Nebucadnetsar, roi de Babylone, -Nebuzaradan, chef des gardes, serviteur du roi de Babylone, entra dans Jérusalem.
8Potom piateho mesiaca, siedmeho dňa toho mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, služobník babylonského kráľa, do Jeruzalema.
9Il brûla la maison de l'Eternel, la maison du roi, et toutes les maisons de Jérusalem; il livra au feu toutes les maisons de quelque importance.
9A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema, i všetky veľké domy popálil ohňom.
10Toute l'armée des Chaldéens, qui était avec le chef des gardes, démolit les murailles formant l'enceinte de Jérusalem.
10A múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré mal so sebou veliteľ kráľovskej stráže.
11Nebuzaradan, chef des gardes, emmena captifs ceux du peuple qui étaient demeurés dans la ville, ceux qui s'étaient rendus au roi de Babylone, et le reste de la multitude.
11A ostatok ľudu, ktorý bol pozostal v meste, a prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, jako aj ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže.
12Cependant le chef des gardes laissa comme vignerons et comme laboureurs quelques-uns des plus pauvres du pays.
12A niečo z chudobných ľudí zeme zanechal veliteľ kráľovskej stráže za vinárov a oráčov.
13Les Chaldéens brisèrent les colonnes d'airain qui étaient dans la maison de l'Eternel, les bases, la mer d'airain qui était dans la maison de l'Eternel, et ils en emportèrent l'airain à Babylone.
13A medené stĺpy, ktoré boly v dome Hospodinovom, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a ich meď odviezli do Babylona.
14Ils prirent les cendriers, les pelles, les couteaux, les tasses, et tous les ustensiles d'airain avec lesquels on faisait le service.
14I hrnce, lopatky, nože, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúžili, pobrali.
15Le chef des gardes prit encore les brasiers et les coupes, ce qui était d'or et ce qui était d'argent.
15I kadidlá i čaše, všetko, už či bolo zo zlata a či zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráže.
16Les deux colonnes, la mer, et les bases, que Salomon avait faites pour la maison de l'Eternel, tous ces ustensiles d'airain avaient un poids inconnu.
16Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktorých bol narobil Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo váhy medi všetkých tých nádob.
17La hauteur d'une colonne était de dix-huit coudées, et il y avait au-dessus un chapiteau d'airain dont la hauteur était de trois coudées; autour du chapiteau il y avait un treillis et des grenades, le tout d'airain; il en était de même pour la seconde colonne avec le treillis.
17Osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa a makovica na ňom medená, a výška makovice bola tri lakte, a pletivo a zrnaté jablká boly na makovici dookola, všetko bolo z medi. A tak to mal i druhý stĺp i s pletivom.
18Le chef des gardes prit Seraja, le souverain sacrificateur, Sophonie, le second sacrificateur, et les trois gardiens du seuil.
18A veliteľ kráľovskej stráže vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch strážcov prahu.
19Et dans la ville il prit un eunuque qui avait sous son commandement les gens de guerre, cinq hommes qui faisaient partie des conseillers du roi et qui furent trouvés dans la ville, le secrétaire du chef de l'armée qui était chargé d'enrôler le peuple du pays, et soixante hommes du peuple du pays qui se trouvèrent dans la ville.
19A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol vrchným úradníkom nad bojovnými mužmi, a piatich mužov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme a odvádzal do vojska, a šesťdesiat mužov z ľudu zeme, ktorí sa našli v meste.
20Nebuzaradan, chef des gardes, les prit, et les conduisit vers le roi de Babylone à Ribla.
20A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly.
21Le roi de Babylone les frappa et les fit mourir à Ribla, dans le pays de Hamath. Ainsi Juda fut emmené captif loin de son pays.
21A babylonský kráľ ich pobil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa prestehoval Júda zo svojej zeme.
22Et Nebucadnetsar, roi de Babylone, plaça le reste du peuple, qu'il laissa dans le pays de Juda, sous le commandement de Guedalia, fils d'Achikam, fils de Schaphan.
22A ľud, ktorý ešte zostal v Judskej zemi, ktorý tam ponechal Nabuchodonozor, babylonský kráľ, nad tými ustanovil Gedaliáša, syna Achikáma, syna Šafánovho.
23Lorsque tous les chefs des troupes eurent appris, eux et leurs hommes, que le roi de Babylone avait établi Guedalia pour gouverneur, ils se rendirent auprès de Guedalia à Mitspa, savoir Ismaël, fils de Nethania, Jochanan, fils de Karéach, Seraja, fils de Thanhumeth, de Nethopha, et Jaazania, fils du Maacathien, eux et leurs hommes.
23A keď počuli všetci velitelia vojsk, oni aj ich mužovia, že babylonský kráľ ustanovil za správcu krajiny Gedaliáša, prišli ku Gedaliášovi do Micpy, totiž Izmael, syn Netaniášov, a Jochanan, syn Kareáchov, a Seraiáš, syn Tanchúmeta Netofatského, a Jazaniáš, syn Machatov, oni aj ich mužovia.
24Guedalia leur jura, à eux et à leurs hommes, et leur dit: Ne craignez rien de la part des serviteurs des Chaldéens; demeurez dans le pays, servez le roi de Babylone, et vous vous en trouverez bien.
24A Gedaliáš im prisahal aj ich mužom a riekol im: Nebojte sa služobníkov Chaldejov, zostaňte v zemi a slúžte babylonskému kráľovi, a bude vám dobre.
25Mais au septième mois, Ismaël, fils de Nethania, fils d'Elischama, de la race royale, vint, accompagné de dix hommes, et ils frappèrent mortellement Guedalia, ainsi que les Juifs et les Chaldéens qui étaient avec lui à Mitspa.
25A stalo sa v siedmom mesiaci, že prišiel Izmael, syn Netaniáša, syna Elišamovho, z kráľovského semena, a desiati mužovia s ním a zabili Gedaliáša, a zomrel, i Židov i Chaldejov, ktorí boli s ním v Micpe, pobili.
26Alors tout le peuple, depuis le plus petit jusqu'au plus grand, et les chefs des troupes, se levèrent et s'en allèrent en Egypte, parce qu'ils avaient peur des Chaldéens.
26Potom sa sobral všetok ľud, od malého až do veľkého, i velitelia vojsk a utečúc prišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejov.
27La trente-septième année de la captivité de Jojakin, roi de Juda, le vingt-septième jour du douzième mois, Evil-Merodac, roi de Babylone, dans la première année de son règne, releva la tête de Jojakin, roi de Juda, et le tira de prison.
27A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, že Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, prepustiac ho zo žalára.
28Il lui parla avec bonté, et il mit son trône au-dessus du trône des rois qui étaient avec lui à Babylone.
28A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
29Il lui fit changer ses vêtements de prison, et Jojakin mangea toujours à sa table tout le temps de sa vie.
29A premenil rúcho jeho väzby, a jedával chlieb vždycky pred ním, po všetky dni svojho života.
30Le roi pourvut constamment à son entretien journalier tout le temps de sa vie.
30A jeho vymeraný diel sa mu dával ako stály diel od kráľa, každý deň to, čo prišlo na ktorý deň, po všetky dni jeho života.