French 1910

Slovakian

2 Samuel

22

1David adressa à l'Eternel les paroles de ce cantique, lorsque l'Eternel l'eut délivré de la main de tous ses ennemis et de la main de Saül.
1A Dávid hovoril Hospodinovi slová tejto piesne v deň, v ktorý ho vytrhnul Hospodin z ruky všetkých jeho nepriateľov i z ruky Saula,
2Il dit: L'Eternel est mon rocher, ma forteresse, mon libérateur.
2a riekol: Hospodin je mojou skalou a mojím hradom a je mi mojím vysloboditeľom,
3Dieu est mon rocher, où je trouve un abri, Mon bouclier et la force qui me sauve, Ma haute retraite et mon refuge. O mon Sauveur! tu me garantis de la violence.
3je Bohom mojej skaly, ku ktorému sa utiekam, mojím štítom, rohom môjho spasenia mojou vysokou pevnosťou a mojím útočišťom. Môj Spasiteľu, zachraňuješ ma od ukrutnosti.
4Je m'écrie: Loué soit l'Eternel! Et je suis délivré de mes ennemis.
4Na veleslávneho som volal Hospodina, a bol som zachránený od svojich nepriateľov.
5Car les flots de la mort m'avaient environné, Les torrents de la destruction m'avaient épouvanté;
5Lebo ma boly obkľúčily vlnobitia smrti; potoky beliála ma boly predesily;
6Les liens du sépulcre m'avaient entouré, Les filets de la mort m'avaient surpris.
6povrazy ríše mŕtvych ma boly obňaly; boly ma nadišly osídla smrti.
7Dans ma détresse, j'ai invoqué l'Eternel, J'ai invoqué mon Dieu; De son palais, il a entendu ma voix, Et mon cri est parvenu à ses oreilles.
7Vo svojej úzkosti som vzýval Hospodina a volal som na svojho Boha. Uslyšal môj hlas zo svojho chrámu, a moje volanie o pomoc prišlo do jeho uší.
8La terre fut ébranlée et trembla, Les fondements des cieux frémirent, Et ils furent ébranlés, parce qu'il était irrité.
8Vtedy sa pohla a zatriasla zem; základy nebies sa chvely od strachu a pohybovaly sa, lebo horel hnevom.
9Il s'élevait de la fumée dans ses narines, Et un feu dévorant sortait de sa bouche: Il en jaillissait des charbons embrasés.
9Dym vystupoval jeho nozdrami, a oheň z jeho úst trávil, takže sa uhlie zanietilo od neho.
10Il abaissa les cieux, et il descendit: Il y avait une épaisse nuée sous ses pieds.
10Naklonil nebesia a sostúpil, a mrákava bola pod jeho nohami;
11Il était monté sur un chérubin, et il volait, Il paraissait sur les ailes du vent.
11vysadol na cheruba a letel a ukázal sa na krýdlach vetra.
12Il faisait des ténèbres une tente autour de lui, Il était enveloppé d'amas d'eaux et de sombres nuages.
12Postavil tmu vôkol seba jako nejaké stány, hromadu vôd, husté oblaky vysoké.
13De la splendeur qui le précédait S'élançaient des charbons de feu.
13Od blesku pred ním roznietilo sa uhlie ohňa.
14L'Eternel tonna des cieux, Le Très-Haut fit retentir sa voix;
14Hospodin hrmel z nebies, a Najvyšší vydal svoj hlas.
15Il lança des flèches et dispersa mes ennemis, La foudre, et les mit en déroute.
15Poslal svoje strely a rozohnal ich, blesk hromu, a podesil ich.
16Le lit de la mer apparut, Les fondements du monde furent découverts, Par la menace de l'Eternel, Par le bruit du souffle de ses narines.
16A ukázaly sa riečištia mora; odkryly sa základy okruhu sveta, pre žehranie Hospodinovo, od dychu ducha jeho nozdier.
17Il étendit sa main d'en haut, il me saisit, Il me retira des grandes eaux;
17Vystrel rameno z výsosti, pochytil ma, vytiahol ma z velikých vôd.
18Il me délivra de mon adversaire puissant, De mes ennemis qui étaient plus forts que moi.
18Vytrhol ma z moci môjho silného nepriateľa, z moci tých, ktorí ma nenávideli, lebo boli mocnejší ako ja.
19Ils m'avaient surpris au jour de ma détresse, Mais l'Eternel fut mon appui.
19Prišli na mňa v deň môjho nešťastia, ale Hospodin mi bol oporou
20Il m'a mis au large, Il m'a sauvé, parce qu'il m'aime.
20a vyviedol ma na priestranstvo, vytrhol ma, lebo má vo mne záľubu.
21L'Eternel m'a traité selon ma droiture, Il m'a rendu selon la pureté de mes mains;
21Hospodin mi odplatil podľa mojej spravedlivosti, vrátil mi podľa čistoty mojich rúk.
22Car j'ai observé les voies de l'Eternel, Et je n'ai point été coupable envers mon Dieu.
22Lebo som ostríhal cesty Hospodinove a nedopustil som sa tej bezbožnosti, aby som bol odišiel od svojho Boha.
23Toutes ses ordonnances ont été devant moi, Et je ne me suis point écarté de ses lois.
23Lebo všetky jeho súdy sú predo mnou, ani som neuhnul od niktorého z jeho ustanovení.
24J'ai été sans reproche envers lui, Et je me suis tenu en garde contre mon iniquité.
24A bol som mu bez úhony a vystríhal som sa svojej neprávosti.
25Aussi l'Eternel m'a rendu selon ma droiture, Selon ma pureté devant ses yeux.
25A tak mi zaplatil Hospodin podľa mojej spravedlivosti, podľa mojej čistoty pred jeho očima.
26Avec celui qui est bon tu te montres bon, Avec l'homme droit tu agis selon la droiture,
26So zbožným si zbožný; s udatným bezúhonným si bezúhonný;
27Avec celui qui est pur tu te montres pur, Et avec le pervers tu agis selon sa perversité.
27s čistým si čistý, a s premršteným si prevrátený.
28Tu sauves le peuple qui s'humilie, Et de ton regard, tu abaisses les orgueilleux.
28A pokorný ľud strápený zachrániš; ale tvoje oči hľadia na vysokomyseľných, aby si ich ponížil.
29Oui, tu es ma lumière, ô Eternel! L'Eternel éclaire mes ténèbres.
29Lebo ty si mojou sviecou Hospodine. A Hospodin jasne osvecuje moju tmu.
30Avec toi je me précipite sur une troupe en armes, Avec mon Dieu je franchis une muraille.
30Lebo v tebe som prebehnul vojskom. Vo svojom Bohu som preskočil múr.
31Les voies de Dieu sont parfaites, La parole de l'Eternel est éprouvée; Il est un bouclier pour tous ceux qui se confient en lui.
31Cesta silného Boha je bezúhonná. Reč Hospodinova je čistá a dokázaná sťa zlato v ohni. On je štítom všetkým, ktorí sa utiekajú k nemu.
32Car qui est Dieu, si ce n'est l'Eternel? Et qui est un rocher, si ce n'est notre Dieu?
32Lebo kde kto je silným Bohom krome Hospodina, a kto je skalou mimo nášho Boha?!
33C'est Dieu qui est ma puissante forteresse, Et qui me conduit dans la voie droite.
33Silný Bôh je mojou pevnosťou a silou. Úprimného vodí svojou cestou.
34Il rend mes pieds semblables à ceux des biches, Et il me place sur mes lieux élevés.
34Robí jeho nohy podobnými nohám jelenice, a postavuje ma na mojich výšinách.
35Il exerce mes mains au combat, Et mes bras tendent l'arc d'airain.
35Moje ruky učí boju; a moje ramená lámu aj oceľové lučište.
36Tu me donnes le bouclier de ton salut, Et je deviens grand par ta bonté.
36Dal si mi štít svojho spasenia, a tvoja blahosklonnosť ma zveličuje.
37Tu élargis le chemin sous mes pas, Et mes pieds ne chancellent point.
37Rozšíril si podo mnou môj krok, a moje členky sa nehly.
38Je poursuis mes ennemis, et je les détruis; Je ne reviens pas avant de les avoir anéantis.
38Honil som svojich nepriateľov a zahladil som ich ani som sa nevrátil, až som im urobil koniec.
39Je les anéantis, je les brise, et ils ne se relèvent plus; Ils tombent sous mes pieds.
39Docela som ich zničil a porazil som ich tak, že nepovstanú, a padli pod moje nohy.
40Tu me ceins de force pour le combat, Tu fais plier sous moi mes adversaires.
40Prepasovával si ma silou do boja; zohol si podo mňa tých, ktorí povstávali proti mne.
41Tu fais tourner le dos à mes ennemis devant moi, Et j'extermine ceux qui me haïssent.
41Mojich nepriateľov si mi dal, aby som im stupil na šiju, tých, ktorí ma nenávideli, aby som ich vyplienil.
42Ils regardent autour d'eux, et personne pour les sauver! Ils crient à l'Eternel, et il ne leur répond pas!
42Obzerali sa, ale nebolo spomocníka; volali k Hospodinovi, ale sa im neozval.
43Je les broie comme la poussière de la terre, Je les écrase, je les foule, comme la boue des rues.
43Rozdrvil som ich tak, že boli jako prach zeme, zdeptal som ich ako blato ulice a rozšliapal som ich.
44Tu me délivres des dissensions de mon peuple; Tu me conserves pour chef des nations; Un peuple que je ne connaissais pas m'est asservi.
44Vyslobodil si ma zo svárov môjho ľudu, strážil si ma, aby som bol hlavou národom; ľud, ktorého som neznal, mi slúži.
45Les fils de l'étranger me flattent, Ils m'obéissent au premier ordre.
45Synovia cudzieho národa sa mi lichotne koria. Len čo počuli chýr o mne, poslúchajú ma.
46Les fils de l'étranger sont en défaillance, Ils tremblent hors de leurs forteresses.
46Synovia cudzieho národa vädnú strachom a trasúci sa prichádzajú zo svojich miest zavrených.
47Vive l'Eternel, et béni soit mon rocher! Que Dieu, le rocher de mon salut, soit exalté,
47Žije Hospodin, a nech je požehnaná moja skala, a nech je vyvýšený Bôh skaly môjho spasenia!
48Le Dieu qui est mon vengeur, Qui m'assujettit les peuples,
48Silný Bôh je to, ktorý mi dáva pomstu a podmaňuje národy podo mňa;
49Et qui me fait échapper à mes ennemis! Tu m'élèves au-dessus de mes adversaires, Tu me délivres de l'homme violent.
49vyvodí ma z moci mojich nepriateľov. A povyšuješ ma nad tých, ktorí povstávajú proti mne. Vytrhol si ma, znova a znova, z moci ukrutného človeka.
50C'est pourquoi je te louerai parmi les nations, ô Eternel! Et je chanterai à la gloire de ton nom.
50Preto ťa budem chváliť, ó, Hospodine, medzi národami, a tvojmu menu budem spievať žalmy.
51Il accorde de grandes délivrances à son roi, Et il fait miséricorde à son oint, A David, et à sa postérité, pour toujours.
51Dáva veľké spasenie svojmu kráľovi a činí milosť svojmu pomazanému, Dávidovi, a jeho semenu, až na veky.