1Job prit de nouveau la parole sous forme sentencieuse et dit:
1A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:
2Oh! que ne puis-je être comme aux mois du passé, Comme aux jours où Dieu me gardait,
2Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!
3Quand sa lampe brillait sur ma tête, Et que sa lumière me guidait dans les ténèbres!
3Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!
4Que ne suis-je comme aux jours de ma vigueur, Où Dieu veillait en ami sur ma tente,
4Jako som bol za dní svojej jasene, kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;
5Quand le Tout-Puissant était encore avec moi, Et que mes enfants m'entouraient;
5kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;
6Quand mes pieds se baignaient dans la crème Et que le rocher répandait près de moi des ruisseaux d'huile!
6kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;
7Si je sortais pour aller à la porte de la ville, Et si je me faisais préparer un siège dans la place,
7keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!
8Les jeunes gens se retiraient à mon approche, Les vieillards se levaient et se tenaient debout.
8Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.
9Les princes arrêtaient leurs discours, Et mettaient la main sur leur bouche;
9Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;
10La voix des chefs se taisait, Et leur langue s'attachait à leur palais.
10hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.
11L'oreille qui m'entendait me disait heureux, L'oeil qui me voyait me rendait témoignage;
11Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.
12Car je sauvais le pauvre qui implorait du secours, Et l'orphelin qui manquait d'appui.
12Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.
13La bénédiction du malheureux venait sur moi; Je remplissais de joie le coeur de la veuve.
13Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.
14Je me revêtais de la justice et je lui servais de vêtement, J'avais ma droiture pour manteau et pour turban.
14Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.
15J'étais l'oeil de l'aveugle Et le pied du boiteux.
15Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.
16J'étais le père des misérables, J'examinais la cause de l'inconnu;
16Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.
17Je brisais la mâchoire de l'injuste, Et j'arrachais de ses dents la proie.
17Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.
18Alors je disais: Je mourrai dans mon nid, Mes jours seront abondants comme le sable;
18A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.
19L'eau pénétrera dans mes racines, La rosée passera la nuit sur mes branches;
19Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.
20Ma gloire reverdira sans cesse, Et mon arc rajeunira dans ma main.
20Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.
21On m'écoutait et l'on restait dans l'attente, On gardait le silence devant mes conseils.
21Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.
22Après mes discours, nul ne répliquait, Et ma parole était pour tous une bienfaisante rosée;
22Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;
23Ils comptaient sur moi comme sur la pluie, Ils ouvraient la bouche comme pour une pluie du printemps.
23očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.
24Je leur souriais quand ils perdaient courage, Et l'on ne pouvait chasser la sérénité de mon front.
24Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.
25J'aimais à aller vers eux, et je m'asseyais à leur tête; J'étais comme un roi au milieu d'une troupe, Comme un consolateur auprès des affligés.
25Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.