French 1910

Slovakian

Psalms

102

1Prière d'un malheureux, lorsqu'il est abattu et qu'il répand sa plainte devant l'Eternel. Eternel, écoute ma prière, Et que mon cri parvienne jusqu'à toi!
1Modlitba biedneho, keď úpel v trápení a pred Hospodinom vylieval svoju žiaľbu.
2Ne me cache pas ta face au jour de ma détresse! Incline vers moi ton oreille quand je crie! Hâte-toi de m'exaucer!
2Hospodine, počuj moju modlitbu, a moje pokorné volanie nech prijde k tebe!
3Car mes jours s'évanouissent en fumée, Et mes os sont enflammés comme un tison.
3Neskrývaj predo mnou svojej tvári v deň, keď mi je úzko. Nakloň ku mne svoje ucho. V deň, keď volám, rýchle sa mi ozvi.
4Mon coeur est frappé et se dessèche comme l'herbe; J'oublie même de manger mon pain.
4Lebo moje dni miznú jako dym a moje kosti sú vypálené jako ohnište.
5Mes gémissements sont tels Que mes os s'attachent à ma chair.
5Moje srdce je zbité jako bylina a schne, lebo som zabudol jesť svoj chlieb.
6Je ressemble au pélican du désert, Je suis comme le chat-huant des ruines;
6Od hlasu môjho vzdychania prischla moja kosť k môjmu mäsu.
7Je n'ai plus de sommeil, et je suis Comme l'oiseau solitaire sur un toit.
7Podobný som pelikánovi na púšti. Som ako sova v sboreninách.
8Chaque jour mes ennemis m'outragent, Et c'est par moi que jurent mes adversaires en fureur.
8Bdejem a som ako osamelý vrabec na streche.
9Je mange la poussière au lieu de pain, Et je mêle des larmes à ma boisson,
9Každý deň ma hanobia moji nepriatelia; tí, ktorí bláznia oproti mne, posmešne prisahajú na mňa.
10A cause de ta colère et de ta fureur; Car tu m'as soulevé et jeté au loin.
10Lebo jem popol ako chlieb a svoj nápoj miešam so slzami.
11Mes jours sont comme l'ombre à son déclin, Et je me dessèche comme l'herbe.
11Je to pre tvoje rozhnevanie sa a pre tvoj prchký hnev, lebo si ma vyzdvihol a hodil na zem.
12Mais toi, Eternel! tu règnes à perpétuité, Et ta mémoire dure de génération en génération.
12Moje dni sú jako miznúci tieň a ja schnem ako bylina.
13Tu te lèveras, tu auras pitié de Sion; Car le temps d'avoir pitié d'elle, Le temps fixé est à son terme;
13Ale ty, Hospodine, trváš na veky a tvoja pamiatka na pokolenie a pokolenie.
14Car tes serviteurs en aiment les pierres, Ils en chérissent la poussière.
14Ty povstaneš a zľutuješ sa nad Sionom, lebo je čas učiniť mu milosrdenstvo, lebo už prišiel určený čas.
15Alors les nations craindront le nom de l'Eternel, Et tous les rois de la terre ta gloire.
15Lebo tvoji služobníci majú radi jeho kamene a majú ľútosť s jeho prachom.
16Oui, l'Eternel rebâtira Sion, Il se montrera dans sa gloire.
16A pohania sa budú báť mena Hospodinovho a všetci kráľovia zeme tvojej slávy.
17Il est attentif à la prière du misérable, Il ne dédaigne pas sa prière.
17Lebo Hospodin vystaví Sion; ukáže sa vo svojej sláve.
18Que cela soit écrit pour la génération future, Et que le peuple qui sera créé célèbre l'Eternel!
18Pohliadne na modlitbu obnaženého a neopovrhne ich modlitbou.
19Car il regarde du lieu élevé de sa sainteté; Du haut des cieux l'Eternel regarde sur la terre,
19Zapíše sa to pre budúce pokolenie, a ľud, ktorý má byť stvorený, bude chváliť Hospodina,
20Pour écouter les gémissements des captifs, Pour délivrer ceux qui vont périr,
20pretože pozrel s výsosti svojej svätosti, Hospodin, s nebies sa podíval na zem,
21Afin qu'ils publient dans Sion le nom de l'Eternel, Et ses louanges dans Jérusalem,
21aby počul stonanie väzňa, aby rozviazal synov smrti,
22Quand tous les peuples s'assembleront, Et tous les royaumes, pour servir l'Eternel.
22aby rozprával meno Hospodinovo na Sione a jeho chválu v Jeruzaleme,
23Il a brisé ma force dans la route, Il a abrégé mes jours.
23keď sa dovedna shromaždia národy a kráľovstvá, aby slúžily Hospodinovi.
24Je dis: Mon Dieu, ne m'enlève pas au milieu de mes jours, Toi, dont les années durent éternellement!
24Strápil moju silu na ceste, ukrátil moje dni.
25Tu as anciennement fondé la terre, Et les cieux sont l'ouvrage de tes mains.
25Vravel som: Môj Bože, neber ma preč v polovici mojich dní, veď tvoje roky sú cez pokolenia pokolení.
26Ils périront, mais tu subsisteras; Ils s'useront tous comme un vêtement; Tu les changeras comme un habit, et ils seront changés.
26Ty si tam predtým založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia;
27Mais toi, tu restes le même, Et tes années ne finiront point.
27ony zahynú, ale ty stojíš, a všetky zvetšejú ako rúcho; zameníš ich ako odev, a budú zamenené.
28Les fils de tes serviteurs habiteront leur pays, Et leur postérité s'affermira devant toi.
28Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca.
29Synovia tvojich služobníkov budú bývať, a ich semeno bude stáť pevne pred tebou.