1Sur les bords des fleuves de Babylone, Nous étions assis et nous pleurions, en nous souvenant de Sion.
1Pri riekach Babylona, tam sme sedávali i plakali, keď sme sa rozpomínali na Sion.
2Aux saules de la contrée Nous avions suspendu nos harpes.
2Na vŕby v ňom, v Babylone, sme boli povešali svoje harfy,
3Là, nos vainqueurs nous demandaient des chants, Et nos oppresseurs de la joie: Chantez-nous quelques-uns des cantiques de Sion!
3lebo tam žiadali od nás tí, ktorí nás boli zajali, slová piesne, a tí, ktorí nás trápili, radosť, keď vraveli: Zaspievajte nám niektorú pieseň sionskú!
4Comment chanterions-nous les cantiques de l'Eternel Sur une terre étrangère?
4No, jako by sme mohli spievať pieseň Hospodinovu v zemi cudzinca?!
5Si je t'oublie, Jérusalem, Que ma droite m'oublie!
5Ak by som ťa zabudol, ó, Jeruzaleme, nech zabudne i moja pravica. -
6Que ma langue s'attache à mon palais, Si je ne me souviens de toi, Si je ne fais de Jérusalem Le principal sujet de ma joie!
6Nech sa prilepí môj jazyk na moje ďasno, ak by som sa nerozpomínal na teba, ak nebude Jeruzalem vrcholom mojej radosti.
7Eternel, souviens-toi des enfants d'Edom, Qui, dans la journée de Jérusalem, Disaient: Rasez, rasez Jusqu'à ses fondements!
7Pamätaj, Hospodine, synom Edoma na deň Jeruzalema, ktorí hovorili: Rozborte, rozborte v ňom všetko až do základu!
8Fille de Babylone, la dévastée, Heureux qui te rend la pareille, Le mal que tu nous as fait!
8Dcéro Babylona, ty, ktorá máš byť spustošená! Blahoslavený ten, kto ti odplatí to, čo si nám urobila zlého!
9Heureux qui saisit tes enfants, Et les écrase sur le roc!
9Blahoslavený ten, kto pochytí a rozrazí tvoje deti o skalu.