1Au chef des chantres. Psaume de David. Eternel! je cherche en toi mon refuge: Que jamais je ne sois confondu! Délivre-moi dans ta justice!
1Náčelníkovi speváckeho sboru. Žalm Dávidov.
2Incline vers moi ton oreille, hâte-toi de me secourir! Sois pour moi un rocher protecteur, une forteresse, Où je trouve mon salut!
2K tebe, Hospodine, sa utiekam, nedaj, aby som sa musel hanbiť, na veky! Vysloboď ma vo svojej spravedlivosti!
3Car tu es mon rocher, ma forteresse; Et à cause de ton nom tu me conduiras, tu me dirigeras.
3Nakloň ku mne svoje ucho! Rýchle ma vytrhni a buď mi pevnou skalou a ohradeným domom, aby si ma zachránil.
4Tu me feras sortir du filet qu'ils m'ont tendu; Car tu es mon protecteur.
4Lebo mojou skalou a mojím hradom si ty, a pre svoje meno ma voď a sprevoď!
5Je remets mon esprit entre tes mains; Tu me délivreras, Eternel, Dieu de vérité!
5Vyveď ma zo siete, ktorú mi ukryli, lebo ty si mojou pevnosťou.
6Je hais ceux qui s'attachent à de vaines idoles, Et je me confie en l'Eternel.
6Do tvojej ruky porúčam svojho ducha, lebo si ma vykúpil, Hospodine, Bože, silný a verný.
7Je serai par ta grâce dans l'allégresse et dans la joie; Car tu vois ma misère, tu sais les angoisses de mon âme,
7Nenávidím tých, ktorí pozorujú na ničomnú márnosť; ale ja sa nadejem na Hospodina.
8Et tu ne me livreras pas aux mains de l'ennemi, Tu mettras mes pieds au large.
8Veseliť a radovať sa budem v tvojej milosti, pretože si videl moje trápenie; znal si v súžení moju dušu
9Aie pitié de moi, Eternel! car je suis dans la détresse; J'ai le visage, l'âme et le corps usés par le chagrin.
9a nevydal si ma do ruky nepriateľa a postavil si moje nohy na priestranstve.
10Ma vie se consume dans la douleur, Et mes années dans les soupirs; Ma force est épuisée à cause de mon iniquité, Et mes os dépérissent.
10Zmiluj sa nado mnou, Hospodine, lebo mi je úzko; moje oko zomdlelo od trápenia, moja duša i celé moje telo.
11Tous mes adversaires m'ont rendu un objet d'opprobre, De grand opprobre pour mes voisins, et de terreur pour mes amis; Ceux qui me voient dehors s'enfuient loin de moi.
11Lebo môj život hynie v žalosti, a moje roky unikajú vo vzdychaní; moja sila klesá pre moju neprávosť, a moje kosti práhnu.
12Je suis oublié des coeurs comme un mort, Je suis comme un vase brisé.
12Pre všetkých a tak mnohých svojich protivníkov som potupou, a svojmu súsedovi zvlášte, a postrachom svojim známym; tí, ktorí ma vonku vídavajú, utekajú predo mnou.
13J'apprends les mauvais propos de plusieurs, L'épouvante qui règne à l'entour, Quand ils se concertent ensemble contre moi: Ils complotent de m'ôter la vie.
13Zabudnutý som ako mŕtvy, ktorý vyšiel z pamäti; som ako nádoba, ktorá berie zkazu.
14Mais en toi je me confie, ô Eternel! Je dis: Tu es mon Dieu!
14Lebo som počul vravu mnohých, strach ho vraj obňal zo všetkých strán, keď sa spolu radili proti mne a snovali plány vziať moju dušu.
15Mes destinées sont dans ta main; Délivre-moi de mes ennemis et de mes persécuteurs!
15Ale ja sa nadejem na teba, Hospodine; povedal som: Ty si môj Bôh.
16Fais luire ta face sur ton serviteur, Sauve-moi par ta grâce!
16V tvojej ruke sú moje časy. Vytrhni ma z ruky mojich nepriateľov a z moci tých, ktorí ma prenasledujú.
17Eternel, que je ne sois pas confondu quand je t'invoque. Que les méchants soient confondus, Qu'ils descendent en silence au séjour des morts!
17Daj, aby svietila tvoja tvár na tvojho služobníka; zachráň ma vo svojej milosti!
18Qu'elles deviennent muettes, les lèvres menteuses, Qui parlent avec audace contre le juste, Avec arrogance et dédain!
18Hospodine, nedopusť, aby som sa musel hanbiť, lebo volám na teba. Nech sa hanbia bezbožníci, nech umĺknu, vrhnutí do pekla.
19Oh! combien est grande ta bonté, Que tu tiens en réserve pour ceux qui te craignent, Que tu témoignes à ceux qui cherchent en toi leur refuge, A la vue des fils de l'homme!
19Nech zanemejú lživé rty, ktoré hovoria na spravedlivého tvrdé veci v pýche a v pohŕdaní.
20Tu les protèges sous l'abri de ta face contre ceux qui les persécutent, Tu les protèges dans ta tente contre les langues qui les attaquent.
20Jaké veľké a mnohé je tvoje dobré, ktoré si ukryl pre tých, ktorí sa ťa boja, to, čo si učinil pre tých, ktorí sa utiekajú k tebe, pred synmi človeka!
21Béni soit l'Eternel! Car il a signalé sa grâce envers moi, Comme si j'avais été dans une ville forte.
21Skryješ ich v skrýši svojej tvári pred mätežou človeka; ukryješ ich vo svojom stáne pred svárom jazykov.
22Je disais dans ma précipitation: Je suis chassé loin de ton regard! Mais tu as entendu la voix de mes supplications, Quand j'ai crié vers toi.
22Požehnaný Hospodin, lebo mi učinil predivnú milosť v ohradenom meste.
23Aimez l'Eternel, vous qui avez de la piété! L'Eternel garde les fidèles, Et il punit sévèrement les orgueilleux.
23Ale ja som bol povedal vo svojom predesení: Odrezaný som zpred tvojich očí. Avšak ty si počul hlas mojich pokorných prosieb, keď som volal na teba o pomoc.
24Fortifiez-vous et que votre coeur s'affermisse, Vous tous qui espérez en l'Eternel!
24Milujte Hospodina, všetci jeho svätí, lebo Hospodin ostríha verných a hojne odpláca tomu, ktorý robí pýchu.
25Buďte zmužilí, a on posilní vaše srdce, všetci vy, ktorí očakávate na Hospodina!