French 1910

Slovakian

Psalms

77

1Au chef des chantres. D'après Jeduthun. Psaume d'Asaph. Ma voix s'élève à Dieu, et je crie; Ma voix s'élève à Dieu, et il m'écoutera.
1Náčelníkovi speváckeho sboru. Na nápev Jedutúov. Azafov. Žalm.
2Au jour de ma détresse, je cherche le Seigneur; La nuit, mes mains sont étendues sans se lasser; Mon âme refuse toute consolation.
2Môj hlas sa nesie k Bohu, a kričím; volám hlasom k Bohu a prosím, žeby ma počul.
3Je me souviens de Dieu, et je gémis; Je médite, et mon esprit est abattu. -Pause.
3V deň svojho súženia hľadám Pána; vnoci sa vystiera moja ruka po ňom bez ustania; moja duša sa nechce dať potešiť.
4Tu tiens mes paupières en éveil; Et, dans mon trouble, je ne puis parler.
4Rozpomínam sa na Boha a úpim; rozmýšľam, a môj duch nyje. Sélah.
5Je pense aux jours anciens, Aux années d'autrefois.
5Držíš víčka mojich očí, aby som neusnul. Som taký zbitý, že nemôžem hovoriť.
6Je pense à mes cantiques pendant la nuit, Je fais des réflexions au dedans de mon coeur, Et mon esprit médite.
6Myslím na dni od dávna, na roky minulých vekov.
7Le Seigneur rejettera-t-il pour toujours? Ne sera-t-il plus favorable?
7Rozpomínam sa na svoje spevy pri hudbe vnoci. Rozmýšľam vo svojom srdci, a môj duch zkúma,
8Sa bonté est-elle à jamais épuisée? Sa parole est-elle anéantie pour l'éternité?
8či ozaj Pán zavrhne na veky a či už viacej nikdy nepreukáže dobrotivosti?
9Dieu a-t-il oublié d'avoir compassion? A-t-il, dans sa colère, retiré sa miséricorde? -Pause.
9Či je už navždy koniec jeho milosti? Či prestalo slovo na pokolenie a pokolenie?
10Je dis: Ce qui fait ma souffrance, C'est que la droite du Très-Haut n'est plus la même...
10Či sa len zabudol silný Bôh zľutovať? Či zavrel v hneve svoje milosrdenstvo? Sélah.
11Je rappellerai les oeuvres de l'Eternel, Car je me souviens de tes merveilles d'autrefois;
11A povedal som: To je moja nemoc. Ale zmeniť to môže pravica Najvyššieho.
12Je parlerai de toutes tes oeuvres, Je raconterai tes hauts faits.
12Rozpomínať sa budem na skutky Hospodinove. Istotne sa budem rozpomínať na tvoje zázraky, ktoré si činil od dávna.
13O Dieu! tes voies sont saintes; Quel dieu est grand comme Dieu?
13Premýšľam o každom tvojom skutku, a budem uvažovať o všetkých tvojich činoch.
14Tu es le Dieu qui fait des prodiges; Tu as manifesté parmi les peuples ta puissance.
14Bože, tvoja cesta je svätá. Kde kto je silným Bohom velikým, ako je Bôh?!
15Par ton bras tu as délivré ton peuple, Les fils de Jacob et de Joseph. -Pause.
15Ty si ten silný Bôh, ktorý činíš zázraky. Dal si znať svoju silu medzi národami.
16Les eaux t'ont vu, ô Dieu! Les eaux t'ont vu, elles ont tremblé; Les abîmes se sont émus.
16Vykúpil si svoj ľud ramenom, synov Jakobových a Jozefových. Sélah.
17Les nuages versèrent de l'eau par torrents, Le tonnerre retentit dans les nues, Et tes flèches volèrent de toutes parts.
17Videly ťa vody, Bože, videly ťa vody a chvely sa; áno, triasly sa hlbiny.
18Ton tonnerre éclata dans le tourbillon, Les éclairs illuminèrent le monde; La terre s'émut et trembla.
18Lialy sa vody oblakov; nebesia vydaly hrmot, a tvoje šípy lietaly sem a ta.
19Tu te frayas un chemin par la mer, Un sentier par les grandes eaux, Et tes traces ne furent plus reconnues.
19Zvuk tvojho hromu rachotil na nebeskej okruhline; blesky osvecovaly okruh zeme; nepokojila a triasla sa zem.
20Tu as conduit ton peuple comme un troupeau, Par la main de Moïse et d'Aaron.
20Tvoja cesta viedla cez more a tvoje chodníky veľkými vodami, a nebolo znať tvojich šľapají.
21Vodil si svoj ľud ako stádo rukou Mojžiša a Árona.